Vyhľadávanie
Lukáš Cabala: Satori v Trenčíne
Ilustrácie: Anna Cima
Bratislava: Artforum, 2020
Ako to dopadne, keď antikvariátnik napíše knihu? Výborne. A o čom je? Pochopiteľne, najmä o knihách, písaní a tak trochu o všetkom. A keďže autor sa hneď v úvode prostredníctvom hlavnej postavy hlási k obľube magického realizmu, jeho príbeh sa neodvíja len tak dopredu, ale skôr sa šíri ako kruhy na vode.
Vincent žije v paralelnom Trenčíne s mrakodrapmi, metrom a čínskou štvrťou. Jeho priateľka Sára odchádza do Francúzska a on zostáva so svojimi knihami, filmami a hudbou sám. Na fyzioterapii sa zoznámi s Klárou, ktorá sa mu zapáči na prvý pohľad. Zrazu nevie, čo ďalej – pozvať ju na rande a riskovať, že ak to nevyjde, pokazí si veľmi príjemné cvičenie? „K farebným ponožkám si druhý raz vezme tričko, na ktorom je Kerouac. Len tak, aby ju vyskúšal, či zareaguje – to by bolo zlomové.“ (s. 15)
Aby si skrátil čas do ďalšieho stretnutia, začne si písať „Možný život Kláry“. V jeho predstavách sa Klára ešte v ten večer rozíde s kórejským priateľom Robom (po dosť čudnom sexuálnom extempore; zrejme, aby bolo každému jasné, že tento vzťah fakt nemá budúcnosť). V paralelnej realite paralelného vesmíru ju Vincent pozve do kina, a keď sa po filme rozprávajú o cestovaní v čase, vzápätí ležia spolu v posteli a pri nohách sa im hniezdi ich syn Jakub.
Ďalej sledujeme v skokoch Jakubovo detstvo, dospievanie, stratu oboch rodičov (ktorí sú z príbehu doslova vymazaní) a nekonečný boj s bolesťami chrbta a rázštepom, čo zdedil po otcovi. Naozaj si chcel Vincent napísať práve takýto príbeh? „Zmiznúť vo svojom vysnívanom svete... lenže ani v jeho textoch nebolo všetko ružové. Aj tam sa hocikedy mohol spustiť rad komplikovaných nepríjemností...“ (s. 65) Akoby sa večne osamelý autor nevedel rozveseliť ani vo vlastnej predstavivosti. Dokonca sa náhodou ocitne v živej inštalácii obrazov Edwarda Hoppera – veď čo už môže byť osamelejšie...
A pritom žije v úžasnom novom Trenčíne, na ktorý sa môžete pozrieť z tridsiateho piateho poschodia mrakodrapu alebo si ho vychutnať v dobre známom historickom centre, v čínskej štvrti si dať halušky na deväť spôsobov, ako ich trhovníka naučil pripravovať jeho čínsky dedko, alebo sa stratiť v zjavne nekončenom obchode s oblečením. Trenčín sa stáva akousi ďalšou postavou rozprávania, nevšedným prostredím, ktoré ho aktívne dopĺňa.
Hoci jednotlivé scény rodinného života Vincenta, Kláry a Jakuba pôsobia príjemne realisticky a vieme sa s nimi stotožniť (napríklad, ako sa Jakub hanbí kúpiť si zmrzlinu), celý príbeh halí oblak fantázie. A navyše, je pretkaný hustou sieťou kultúrnych odkazov, ktoré nájdeme nielen v názvoch kapitol (Vian v Pekingu, Medianeras, Ružový mesiac), v úvode a závere knihy v podobe citátov, ale aj v konkrétnych obrazoch a medzi riadkami. Na jednej strane je to zaujímavý ponor do mysle knihomoľa, veď knihy majú v živote hlavných postáv nezastupiteľnú úlohu: predstavujú verných spoločníkov, cenný majetok, prácu (Vincent – Jakub pracuje v kníhkupectve), skúšku vzťahu aj sebavyjadrenie. Na druhej strane je na mieste otázka, koľko kultúrnych odkazov, či už priznaných, alebo naznačených, dokáže taká útla knižka zniesť. Myslím si, že v tomto ohľade sa autor dostal na samú hranicu únosnosti.
Satori v Trenčíne ponúka zaujímavé, nápadité a umne spracované rozprávanie o živote, túžbe a jej čiastočnom naplnení vo svete predstáv. Knihu dokonale dopĺňajú ilustrácie českej autorky Anny Cima, ktoré pomáhajú stvoriť jedinečný Trenčín – dôverne známy a predsa úplne iný. V tomto debute sa naozaj oplatí zablúdiť.
