Recenzia
Katarína Szalayová
09.11.2011

Mŕtvy hosť (13 tajomných príbehov z nemeckej klasiky)

Košice, Pectus 2011
Preklad Ľudovít Petraško

„Keďže hovoríme o jednom nanajvýš nádhernom úkaze v ľudskom živote, totiž o sne, aj v spojení s penou si ho viem predstaviť iba v tej najušľachtilejšej podobe, a to ako penu kvasiaceho, sipiaceho, šumiaceho šampanského. (...) Tie tisícky bubliniek, čo stúpajú v pohári a hore vyskakujú ako pena! To sú duchovia, ktorí nedočkavo lámu pozemské putá. V pene prebýva vyšší duchovný princíp, ktorý oslobodený od tlaku materiálneho, zatrepoce krídlami a v ďalekej, zasľúbenej nebeskej ríši sa pripája k svojim príbuzným vyššieho ducha, v zázračných úkazoch spoznáva čosi nanajvýš známe. Preto sen sa môže rodiť z onej peny.“

Či už sa rozhodne čitateľ pripísať tajomné udalosti, legendy a povedačky snu (ako to robí jedna z postáv v citovanej pasáži), prírodnému klamu alebo fantázii ľudových rozprávačov, 13 krátkych príbehov klasických a romantických autorov mu umožní užiť si príjemné mrazenie z tajomna. Ľudovít Petraško ich prekladá a zostavuje ako paletu motívov smrti, noci, nenaplnenej lásky, pomsty a mystiky pod názvom jednej z poviedok- Mŕtvy hosť. J. K. A. Musäus, J. W. Goethe, J. P. Hebel, H. Zschokke, J. A. Apel, H. von Kleist, L. Tieck, E. T. A. Hoffmann, F. Gerstäcker, T. Storm, L. von Sacher- Masoch, P. Heyse, H. Löns aktualizujú čitateľovi stáročné záhady a nikdy nevysvetlené skutočnosti. Mŕtve nevesty, ktoré bozkom vysajú človeku život z pier, prekliate dediny, ktoré sa objavujú na zemskom povrchu každých sto rokov, pomstychtiví duchovia, či záhadní lekári, ktorí ovládajú myseľ svojich obetí pomocou magnetizmu, tvoria jadro záhadného rozprávania. To sa uskutočňuje cez spomienky rozprávača na udalosť viažucu sa na druhú osobu, alebo prostredníctvom rozhovoru v malej spoločnosti, ktorým si prítomní krátia večery na svojich panských sídlach. Poviedky poskytujú čitateľovi na jednej strane možnosť zoznámiť sa s nemeckou ľudovou slovesnosťou, na strane druhej mu umožňujú náhľad do spoločenských pomerov, zvykov, či etikety nemeckej spoločnosti 18. a 19. storočia. Informatívny až vzdelávací charakter majú časté poznámky autora pod čiarou. Kontextualizujú, vysvetľujú, či prekladajú čitateľovi zastaralé výrazy alebo nárečové slová.

Mŕtvy hosť je náprotivkom populárnych tínedžerských upírskych románov, moderných krvavých hororov a psychologických trilerov. Autori príbehov pracujú s motívmi záhady a vytváraním napätia citlivo, prihliadajú na vtedajšieho čitateľa. Nemusia pritom zachádzať do extrémov, či šokovať demystifikáciou alebo drsnou priamosťou. Kniha tak slúži aj ako zaujímavý zdroj komparácie recipovania hrôzostrašných príbehov a hraníc strachu v 18. a 19. storočí a dnes.