Vyhľadávanie
Básnik Pavol Hudák stačil počas svojho života vydať tri básnické zbierky a zobraný súbor Povraz v dome obesenca a iné básne (Pectus 2013), ktorý rozšíril o nové texty. Necelé tri roky od autorovho predčasného úmrtia vychádza tento súbor v druhom vydaní doplnený o knižne nepublikované básne. Jeho básnická tvorba je rozsahom neveľká, ale významne zasiahla do hodnotového rámca slovenskej poézie po roku 1989.
Pavol Hudák bol neprehliadnuteľná osobnosť, či už ako reflexívny lyrik, alebo ústretový človek s priateľskou povahou. Najpríznačnejšou črtou jeho poézie je vyrovnávanie sa s plynúcim časom na pozadí osobných a spoločenských zvratov. V básni Dvadsaťosem kvapiek formou „kúpeľňovej hry“ kriesi krátke pamäťové záblesky od roku svojho narodenia (1959) až po rok 1988. Navonok všedné fragmenty a náhodné úlomky vytvárajú neobyčajne koncízny tvar. Hudákova tvorba je neodmysliteľne spätá s jeho rodiskom (Vranov nad Topľou), so študentskými časmi (Prešov) a bydliskom (Poprad). Vyžaruje z nej neskrývaný smútok za tradičnými životnými hodnotami, ktoré predstavoval vidiek. Rustikálne prostredie mu poskytovalo slobodný priestor, ktorý v dospelosti po odsťahovaní do mesta nenávratne zmizol. Dedina je „krutosť aj nádhera“, ale v prvom rade je synonymom istoty a bezpečia.
Hudák sústavne reagoval na tragické dejinné pohyby, ktoré evidentne otriasali jeho svedomím. V jeho básňach sa často vyskytujú motívy vojnových konfliktov, etnických masakrov, genocíd a nezmyselného umierania mladých vojakov. Lyrický subjekt odráža celú škálu emotívneho vzopätia od meditácie cez nostalgické návraty až po zdesenie z číhajúcich hrôz sveta. Prvá polovica básne Najťažšia je prvá noc v hrobe vyvoláva zimomriavky, preklenovací verš „ale ráno je už iné“ ponúka cez prizmu malého chlapca, ktorý „spoza stohov / pozoruje bocianov“, ilúziu večnosti.
Starostlivo pripravený edičný počin prináša aj tie básne, ktoré boli publikované len časopisecky, zopár ich pochádza ešte z roku 1983 z Nového slova mladých. Milou kuriozitou sú dve básne napísané v českom jazyku. Knižku uzatvára doslov Radovana Brenkusa s básňou Alúzia na jednu spomienku. Niektorým básňam by sa dali vytknúť prvoplánové nápady, ale celkovo vyznieva Hudákova tvorba integrálne a inšpirujúco. Práve neľútostný čas, ktorý ho tak mocne fascinoval, preveril kvalitu vydaných textov. Sú neustále znepokojujúce, čitateľsky príťažlivé a prekvapujúco súčasné.
