Aj zvieratá pociťujú strach, smútok a depresiu

  • Recenzované dielo

    Duševný život zvierat
  • Autor recenzie

    Etela Farkašová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Po bestselleri Tajný život stromov máme možnosť začítať sa do ďalšej knihy nemeckého autora Petra Wohllebena, pôvodne úradníka krajinskej lesnej správy, dnes už známeho ochranára prírody a autora čitateľsky úspešných kníh vovádzajúcich do ríše „zelených tajomstiev“ a tajomstiev z ríše zvierat. Peter Wohlleben má mnohoročné skúsenosti s pozorovaním stromov, a takisto zvieracích obyvateľov lesa či domácich zvierat, ktoré chová vo svojej horárni. Pozoruje ich s empatiou a s rešpektom ako dôležité súčasti prírodného sveta, ku ktorému patrí aj človek, veľmi dobre si totiž uvedomuje vzájomnú prepojenosť všetkých, aj najmenších, zdanlivo bezvýznamných súčastí prírody, ich význam pre zachovanie potrebnej rovnováhy v nej.

    V knihe o zvieratách opakovane zaznieva autorovo želanie, aby dnešní ľudia zaobchádzali s ostatnými členmi živej prírody, či už ide o zvieratá alebo o stromy a vôbec rastlinstvo, s väčším rešpektom. Wohlleben zdôrazňuje, že takýto postoj  sa nevylučuje s možnosťou používať ich pre svoje potreby, no zároveň apeluje, aby sme sa vzdali prepychu a nadmiernej konzumácie, a aby sme sa usilovali spôsobovať ostatným členom prírody minimálnu bolesť a utrpenie. Pri týchto apeloch neostáva v rovine abstraktných úvah, ale opiera sa jednak o vlastnú empíriu, a jednak o teoretické poznatky súčasných svetových vedeckých výskumov, ktoré prinášajú dôkazy, že aj zvieratá pociťujú fyzickú bolesť, strach, smútok a depresie, takisto radosť či náklonnosť.

    Presvedčenie o tom, že zvieratá majú svoj duševný život a disponujú schopnosťou cítiť, pamätať si, ba dokonca aj „poznávať“ a „myslieť“, že disponujú istou inteligenciou, vedú Wohllebena ku kritike viacerých chovateľských praktík, pri ktorých dochádza k zbytočnému trápeniu zvierat. Autor opäť neostáva len pri špekulatívnych tvrdeniach, ale vychádza z faktov, a pritom identifikuje príčiny negatívnych javov. Azda ani neprekvapuje, že k primárnym radí ekonomické príčiny, úsilie vynaložiť čo najmenšie náklady a dosiahnuť čo najväčšie zisky.

    Už v knihe Tajný život stromov prezentuje autor myšlienku, že „les nie je v prvom rade továreň na drevo a skladisko surovín“ a z tohto hľadiska kritizuje prax súčasného lesného hospodárstva, jednostranný ekonomizujúci pohľad naň ako nesprávny, nespravodlivý a škodlivý. Argumentuje, že les môže plniť viaceré, prinajmenšom také dôležité funkcie, ako ochrannú a oddychovú funkciu. V podobnom duchu argumentuje autor aj v knihe o duševnom živote zvierat, takisto kriticky poukazujúc na negatívne dopady rýchlych veľkochovov – dajme tomu kureniec alebo aj ošípaných – v podmienkach, ktoré sú absolútne nedôstojné. Možno na prvý pohľad prekvapuje použitie pojmu, ktorý zvyčajne spájame len v súvislosti s etickými otázkami ľudského prežívania, ak však autor vychádza z faktov dokazujúcich, že zvieratá sú schopné prežívať smútok, súcit, radosť, ostych, ľútosť a ďalšie emócie,  že sú schopné rozlišovať iných jedincov, komunikovať s nimi, pamätať si prežité a poučiť sa na základe zapamätaného, odôvodnene sa dožaduje nielen rešpektujúceho, ale aj dôstojného a ohľaduplného zaobchádzania s nimi. Inak povedané, ak vyzýva, aby sa ani chovateľstvo nevnímalo ako továreň na výrobu potravinových produktov (mäso, vajcia, mlieko...), ale aby sa v súlade s vyššie uvedenými zásadami korigovali postoje k chovateľským praktikám, aby sa otázky zisku ani v tejto oblasti  neposudzovali len z krátkodobého a úzko materialistického hľadiska.

    Knižka Duševný život zvierat  prináša úsmevné, priam komické, ale aj smutné a dojímavé, pritom poučné historky o psoch, mačkách, kozách, havranoch, jeleňoch, vranách, strakách, koňoch, veveričkách, ošípaných a ďalších predstaviteľoch zvieracieho sveta. Aj v tomto prípade má autor šance osloviť široký čitateľský okruh, pretože v knihe prináša mnohé prekvapenia, príťažlivou formou sprístupňuje pohľad na nesmiernu bohatosť a pestrosť zvieracieho sveta, no čo je nemenej dôležité, privádza aj k zamysleniu o deformovanom vzťahu moderného človeka k prírode a o potrebe zmeniť ho.
                                                                                                 
    Etela Farkašová