Ako môžu deti vidieť svet maliara

  • Recenzované dielo

    Ako maliari vidia svet
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/03
  • Autor recenzie

    Timotea Vráblová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Myšlienka Ľudovíta Fullu, že „moderný maliar nemaľuje len to, čo vidí, ale aj to, čo o veci vie“, sa stala leitmotívom podnetnej publikácie Kataríny Kosánovej a Andrey Gregušovej a ilustrátorky Nataše Štefunkovej Ako maliari vidia svet s podtitulom Zoznám sa s obrazmi slávnych slovenských maliarov. Galéria pre malých aj veľkých. Začínam práve ňou, lebo sa mi zdá podstatná pre koncept, ktorý si autorky veľmi vhodne zvolili k tomu, aby najmä deťom mladšieho školského veku priblížili jazyk výtvarného zobrazenia. Pritom, ako samy autorky dodávajú, nemali by sme zabudnúť na predstavivosť. Tá napokon hrá dôležitú úlohu na oboch stranách – využíva ju maliar i adresát jeho diela. Je tým zázračným „rozprávkovým tátošom“, ktorý obom umožňuje preniknúť do sveta obrazových „indícií“ či znakov.

    Kniha približuje deťom symbolický jazyk v maľbách niekoľkých slovenských autorov. Autorky publikácie vytvorili reprezentatívny výber od generácie nestorov slovenského moderného výtvarného umenia (Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda) až po súčasných predstaviteľov (Erik Binder, Martin Knut). Nechýbajú ani významní súčasní autori, ktorých výtvarnícka dráha zažiarila už v 60. či 70. rokoch (napríklad Miroslav Cipár, Milan Laluha, Ondrej Zimka).

    Schopnosť hlbšieho spoznávania jazyka sa u detí i dospelých spája s emocionálnym zážitkom. Autorky si teda pre deti nachystali pestrú paletu zážitkových podnetov. Postupujú premyslene, cielene. Snažia sa nadviazať na tie typy vnemov, ktoré by dieťa mohlo nielen poznať z vlastnej životnej skúsenosti, ale ktoré by mu mohli byť aj v reálnom živote blízke – fyzický kontakt s mamou, priateľstvo, ale aj veselé hravé okamihy pri výrobe masiek, zábava s prekresľovaním, dokresľovaním a rébusmi. Podarilo sa im pritom obísť povrchnú zážitkovosť, bavičstvo. Ide im najmä o to, aby dieťa navodenú skúsenosť efektívne využilo v tom, ako sa bude v priestore obrazov jednotlivých slovenských maliarov orientovať. Napríklad Fullov výraz vychádza typicky z farboplôch a líniotvarov. V prípade Fullovho obrazu Deti na pláži je skúsenosť z priateľského kontaktu funkčnou indíciou k symbolickému jazyku maliara. Deti na obraze sa držia za ruky. Možno práve tak ako to zažila väčšina detí najmä v útlejšom veku pri bližšom vzťahu. Vzťah kamarátov na obraze naznačujú prepojené línie – akoby sa nikdy nemali rozdeliť. Dôležité je aj vnímanie prostredia. Deti na obraze kráčajú k moru. V knihe funkčne vstupujú do hry Štefunkovej ilustrácie. Naznačujú dieťaťu, že horizont vnímania obrazu možno ešte rozšíriť o vlastnú predstavivosť. Deti na Fullovom obraze predsa smerujú k vode. Ako sa vodný svet pozerá na návštevníkov? Ako vníma ich kamarátstvo? Dialóg s maľbami v tomto i v ostatných prípadoch rozvíjajú básničky Andrey Gregušovej. Ich úlohou je posilniť emocionálne prepojenie obrazov, komentára a úloh k vnímaniu obrazov a komentovaného textu.

    Autorky sa obratne hrajú s témami obrazov aj v širšom pláne. Ak sa pri Fullovom obraze detí spomína priateľstvo, autorky dávajú tento motív aj do kontextu maliarovho osobného života a odkazujú na Fullovo priateľstvo s Mikulášom Galandom. Pritom určite nie je náhodou, že Fullovmu obrazu v knihe predchádzal Galandov obraz matky s dieťaťom, pri ktorom si deti mohli študovať vzťahovú blízkosť vo výtvarnom spracovaní tohto autora.

    Knižka je experimentátorským priestorom. Ilustratívne texty komentárov dieťa vhodne navádzajú k porozumeniu jazyka malieb. Dôležité však je aj to, že si môže výrazové prostriedky jednotlivých autorov aj samo vyskúšať. Navádzajú ho k tomu podnetné tvorivé úlohy, v ktorých sa výtvarné výrazové prostriedky dajú využiť pre vlastné vyjadrenie, no v obrazovom i významovom kontexte jednotlivých diel. Napríklad v prípade Fullových Detí na pláži sa adresát môže ponoriť do procesu tvorby autora a vyskúšať si možnosť vpísať do farboplôch líniotvary. A opačne. Má možnosť vďaka dokresľovaniu farboplôch k hotovým líniám aj lepšie vnímať farboplochy a ich súvislosť s líniou tvarov.

    Autorky pri úlohách striedajú techniky a menia kompozičný plán. Čítanie obrazu môže v adresátovi iniciovať slová, príbehy, a práve tie môžu byť ďalším vyjadrovacím prostriedkom. Napríklad pri predstave piesne, ktorú hrá pastier svojej milej na píšťalku na obraze Mikuláša Galandu. Týmto spôsobom dokáže adresát lepšie vnímať významové vrstvy, ktoré vytvárajú jednotlivé prvky obrazu. Obraz maliara nie je len nedotknuteľným kanonickým dielom. Učí sa ho vnímať tvorivo a na základe procesov a vlastných skúseností vnímať a zvažovať, ako sa mení atmosféra, keď sa menia prvky vyjadrenia.

    V úvode citovaný Fullov výrok teda výrazne determinuje aj priestor tejto knihy. Poskytuje dieťaťu možnosť zamýšľať sa prostredníctvom obrazov aj nad vlastným svetom a nad tým, ako ho pozná.
     
    Timotea Vráblová