Ako o život - Alice Munroová

  • Recenzované dielo

    Ako o život
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2015/07
  • Autor recenzie

    Jana Sokolová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Preklad Vladislav Gális
    Zelený kocúr 2014

    „Spoločným znakom poviedok... je osobitý priestor, rozkladajúci sa niekde medzi vidiekom a mestom...“

     

    V roku 2013 švédska Kráľovská akadémia vied ocenila spisovateľku Alice Munroovú, ako trinástu ženu v poradí a prvú Kanaďanku vôbec, Nobelovou cenou za literatúru. Na slovenský preklad jej kníh si museli naši čitatelia počkať. Až v minulom roku vydavateľstvo Zelený kocúr siahlo po tejto brilantnej spisovateľke a  ako prvé prináša jej titul vydaný v roku 2012 (v origináli Dear Life), zbierku poviedok s názvom Ako o život.

    Ide o súbor štrnástich poviedok, pričom samotná Munroová upozorňuje, že posledné štyri nie sú tak celkom poviedky. Nájdeme ich v závere zbierky pod názvom Finále a  autorka ich predstavuje ako relatívne samostatný celok, ktorý je sčasti autobiografický. Zachytáva predovšetkým autorkinu ranú mladosť v rodičovskom, súrodeneckom prostredí a  nevyhranený vzťah s matkou.

    Spoločným znakom poviedok zbierky Ako o život je osobitý priestor, rozkladajúci sa niekde medzi vidiekom a  mestom, v  ktorom sa rozohráva príbeh. Zároveň ústredným motívom príbehov sú stretnutia postáv, prinášajúce do života hrdinov zmenu. A  tak ako neočakávane (a  akosi samozrejme) sa jednotlivé postavy v  poviedkach stretávajú, takisto jednoducho dochádza k  ich vzájomnému rozlúčeniu. Silnou stránkou autorky je schopnosť na pomerne žánrovo obmedzenej poviedkovej ploche zachytiť rodinnú ságu s  dominujúcimi generačnými problémami, vnútorný svet jednotlivca, jeho osobné túžby v strete s realitou, pričom významnú úlohu zohráva čas. Jeho plynutie postavy nepociťujú, sprítomňujú ho len zmeny v  ich prostredí a životoch.

    Hlavnými predstaviteľkami poviedok sú predovšetkým ženy (mužské postavy im sekundujú), predstavujú však širokú paletu od malých, mladých dievčat cez produktívne ženy až k starnúcim protagonistkám.

    Z tematického pohľadu sú v jednotlivých rozprávaniach zachytené bežné situácie, obyčajná každodennosť, ale jedinečný rozprávačský štýl autorky ich zahaľuje nepokojným napätím a  skrytým, tušeným tajomstvom. Munroovej poviedkové majstrovstvo tkvie aj v schopnosti náhle predostrieť záver s  nečakanou pointou. To spôsobuje, že poviedky v zbierke sa čítajú dychtivo s  očakávaním a  dávkou prítomného vzrušenia. K tomu sa pridáva aj „dozvuk“ po prečítaní každej z nich, isté časové vytriezvenie, doznievanie, aby sa vnímateľ mohol pustiť do ďalšieho čítania.

    Nie nadarmo sa o tejto takmer 84-ročnej kanadskej autorke hovorí ako o  jednej z najlepších súčasných svetových poviedkariek. Jej kniha Ako o život tento status každou poviedkou zbierky len potvrdzuje.