Anglické prebúdzania (tajomstvá opérky) - Martina Monošová - Ďalšie zo zážitkov opérky

Ďalšie zo zážitkov opérky

  • Recenzované dielo

    Anglické prebúdzania (tajomstvá opérky)
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2006/06
  • Autor recenzie

    Etela Farkašová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Ďalšie zo zážitkov opérky

    Martina Monošová: Anglické prebúdzania (tajomstvá opérky)

    Bratislava, Petrus 2006

      Martina Monošová sa v tejto knižke – pokračovaní jej prvotiny spred roka nazvanej Lásky o piatej – vracia k téme „opérstva“, ktorú vniesla po prvý raz, pokiaľ sa nemýlim, práve ona do slovenskej literatúry.

      „Opérstvo“ je fenomén predbežne (u nás) málo zreflektovaný, hoci nepochybne závažný, a ako sa ukazuje, ani nie bezproblémový. Skúsenosti, ktoré prináša, môžu ovplyvniť azda celý ďalší život aktériek, resp. aktérov tohto „experimentu“, môžu im priniesť obohatenie (nielen v podobe rozšírených jazykových znalostí a aj znalostí cudzej krajiny), ale aj rozčarovanie. Je dobre, že Monošová sa rozhodla opísať tento fenomén „z prvej ruky“, a tak vydať autentické svedectvo.

      Hlavnou protagonistkou je opäť sympatická Petra, ktorá po letných prázdninách znovu prichádza do Londýna, pretože doma, na Slovensku, sa jej nepodarilo nájsť  prácu. Nevracia sa však už – ako v predchádzajúcej knižke – osamelá, nesmelá, zneistená (do istej miery azda aj naivná) dievčina, ktorá si prišla riešiť do cudziny svoje osobné problémy, sklamania a komplexy, ale už skúsenejšia žena, ktorá sa vyrovnala s predchádzajúcimi problémami a ktorá si našla (počas opérstva) prostredníctvom internetu novú lásku a verí v možnosť pekných partnerských vzťahov. Jej druhý pobyt je týmto vývojom poznamenaný, Petra vie, že ak si zarobí a ušetrí istú sumu peňazí, vráti sa, zrejme definitívne domov, kde na ňu čaká blízky človek a možno spoločná budúcnosť. Azda aj preto hľadí na svoju prácu, na život vo „svojej“ anglickej rodine, na životy iných opériek, z trocha inej, niekedy z kritickejšej, inokedy však zo zhovievavejšej perspektívy.

      Cez príbehy jej priateliek, dáva autorka nahliadnuť do spektra zážitkov, ilúzií, radostí, nádejí, ale aj sklamaní, hnevu, ľútosti. Ide o opis súžitia v cudzích rodinách, o utváranie najrôznejších vzťahov. A tak, ako som už napísala v recenzii na prvý diel opérskeho rozprávania, aj tu možno konštatovať, že Monošová kultivovane vytvára akési dvojzrkadlo nastavené jednak anglickým rodinám – ide o (často kritické) zrkadlo „znútra“, jednak zrkadlo každodennosti našich dievčat, konfrontovaných s realitou, na akú mnohokrát neboli vôbec pripravené. Obraz opérskej reality zostáva ten istý alebo aspoň veľmi podobný tomu z predchádzajúcej knižky.

      Monošová verne vykreslila príbehy dievčat-opériek, obrazy anglických rodín, ich životný štýl, resp. aj život anglickej spoločnosti. Má šancu zaujať širšiu čitateľskú verejnosť, no najmä asi osloví predstaviteľky mladej generácie, ktoré už majú podobnú skúsenosť alebo tie, ktoré sa pre túto skúsenosť rozhodujú.

    Etela Farkašová