Cesty absolvuje vždy vlakom

  • Recenzované dielo

    Káva od Felliniho
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/07-08
  • Autor recenzie

    Nina  Bruckerová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Existujú knihy, ktoré si ľudia s radosťou berú na dovolenky. Sú na to ako stvorené – vtipné, plné dobrodružstiev a vždy sa dajú čítať aj od stredu. Listovaním v nich sa akoby zastavíme v čase a potom máme pocit, že sme niečo pekné zažili.
     
    Knihy Borisa Filana čitatelia dobre poznajú, jeho štýl a rozprávačské umenie pretavené na papieri majú už dlhé roky svoju úroveň. Jeho nový titul Káva od Felliniho disponuje príjemne sviežim rozprávačským štýlom, literárne spodobnenou atmosférou srbského mesta a miestami ako Salzburg, Mníchov, Zürich, Kostnica a Rím. Príhody plné historických faktov, osobných stretnutí, dávnych kamarátov a každodenných radostí.
     
    Jedinečnosť klobás
    Prvá zastávka je v srbskom Báčskom Petrovci, v ktorom sa nachádza gymnázium Jána Kollára, budova Matice slovenskej a iné slovenské pamiatky. Populáciu tohto mesta tvoria z osemdesiatich percent Slováci, ktorí sa tu usadili, a dodnes zachovávajú slovenské tradície. Stretávame sa tu pri príležitosti Medzinárodného dňa klobás. Tie báčskopetrovské sú výnimočné dlhou históriou. Konajú sa tu rôzne atrakcie a každý súťažiaci si stráži svoje „klobásové know-how“. Fotografie v závere príbehu podčiarkujú autorove rozprávanie o jedinečnosti klobás. Cez čevapčiči a miestnu špecialitu – krumple na ťapši – sa veľmi pozvoľna presúvame do Nového Sadu, druhého najväčšieho srbského mesta, v ktorom sa nachádza pomník muža známeho aj na Slovensku – Svetozára Miletiča, právnika, novinára a dobrého priateľa Ľudovíta Štúra. Áno, odtiaľ názov najväčšieho trhoviska v Bratislave.

    Ikonou Salzburgu je, samozrejme, Wolfgang Amadeus Mozart a jeho pestrý život bohéma. História, fakty aj vyvrátenie historických nepresností – o tom je kapitola s názvom Salzburg: Mozartove guľky. Jej súčasťou je pikantná legenda o vytvorení tohto svetoznámeho dezertu, a tiež príbeh života umeleckej rodiny Mozartových. Genialita tohto muža nespočívala len vo vrodených vlohách, veľkú úlohu tu zohral Amadeov otec Leopold, ktorý tvrdo pracoval, aby sa z jeho detí mohli stať hudobníci.
     
    Pozorovať krajinu a ľudí
    Autor svoje cesty absolvuje vždy vlakom. Toto cestovanie má svoje romantické čaro. Miestne stanice plné autentických ľudí a artefaktov. Pre pozorovateľa je to ideálne prostredie. Filan je takzvaným spisovateľom-pozorovateľom. Sedí v kupé, a okolo seba vníma množstvo obrazov, ktoré mu dovoľujú vytvoriť si ucelený obraz o krajine, uvažovať nad správaním sa ľudí a jeho príčinami. Kniha je písaná formou zápiskov, ktoré sú rozvinuté do úvah. Autor nastavuje všetky zmysly, aby prišiel veciam na koreň. Dotýka sa absurdnosti aj tragikomickosti svetového poriadku.

    Vlakom prestupujeme do Mníchova, stretávame muža prezlečeného za čmeliaka povzbudzujúceho futbalový tím Borussia Dortmund. Prechádzame tlupou strach naháňajúcich Bavorákov s ich hrôzostrašnou srdečnosťou. Navštívime múzeum nacizmu, plné efektných zrkadiel, ktoré akoby ukazovali prstom na každého návštevníka a vzbudzovali v ňom pocit viny.

    V Mníchove je veľa toho, čo sa dá obdivovať. Umelecké budovy postavené ešte v období nacizmu odmietali diela, ktoré dnes vystavujú. Keith Harring plný energie, Modiglianiho surrealisticko-kubistické omamné plátna. Témou je vždy umenie a jedlo. Dva nosné piliere v živote aj v knihách. Potom sú to ľudia a ich príbehy. Tragické, komické alebo tragikomické príbehy. Návštevu v Mníchove zakončuje príbeh o šialenom kráľovi Ľudovítovi II., ktorý nechal postaviť nádherné zámky v Nemecku.
     
    Každodenné komično
    Tieto texty nenormálne šľapú. Príbehy sú vtipné a zapadajú do seba ako skladačka. „Na Mníchove mám rád, že si chráni zóny zastaveného času.“ Vyjadrovať sa jednoducho nie je také zábavné a originálne. Myseľ čitateľa dostáva injekciu, jeho synaptické spojenia sú posilnené a o to viac má po prečítaní pocit, že absolvoval príjemné mozgové a obrazotvorné cvičenie.

    Kundera napísal, že celý náš osud uvádzajú do pohybu úplne bezvýznamné príčiny. A potom – každé odhalenie tejto bezvýznamnosti je zároveň zdrojom komična. Spisovateľ Boris Filan odhaľuje zdroj komična v každodenných súvislostiach. V jednotlivých krajinách a ich kultúre nachádzame vždy iné podnety, ktoré nás pobavia aj poučia. Tragédie sa vplyvom času menia na komédie, ktoré spisovatelia odhaľujú a s ľahkosťou komentujú. Táto kniha je zastávka v čase, ktorá mení náš pohľad na známe pamätihodnosti.

    Cestovanie končíme v Ríme – príbehy o Romulovi a Rémovi, Cézarovi, odporúčania talianskej filmovej klasiky, prechádzame po španielskych schodoch v Ríme, navštívime fontánu Di Trevi a odhalíme jej dávny príbeh. Táto kapitola by sa dala nazvať Óda na Rím. Rovnako ako Sorrentinov film La Grande Belleza, ktorý opisuje nádheru mesta. Príbehy zvýrazňujú fotografie a umelecké obrazy.

    A prečo názov Káva od Felliniho? Zvláštny príbeh je o jednoduchej vzájomnosti, ktorú tento slávny režisér zaviedol v jednej rímskej kaviarni, a ktorá pôsobí ako úspech ľudskosti a príjemná bodka na záver.
     
    Nina Bruckerová