Cit pani Susan pre ľudské tajomstvá

  • Recenzované dielo

    Efekt Susan
  • Autor recenzie

    Ľubomír Jaško
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Po slečne Smilly to má autor ťažké. Pri každej ďalšej knihe musí počítať s  porovnávaním so slávnou odborníčkou na snehové odrody. Aj preto sa dánsky autor s písaním nových románov neponáhľa. Žije v ústraní a svojich čitateľov rozmaznáva v primeranej miere.

    Do stredu  tohto príbehu znovu postavil ženu-vedkyňu. Susan Svendsenová je známa experimentálna fyzička, ktorá žije s hudobným skladateľom Labanom. Rodinnú zostavu dopĺňajú talentované šestnásťročné dvojčatá Thit a Harald. Ukážková rodina sa počas dovolenky v Indii dostane do problémov a v poslednej chvíli ich zachráni dánska vláda. Rýchlo sa však ukáže, že nie iba vďaka nezištnej starostlivosti o občanov v núdzi.

    Susan dostáva úlohu. Má nájsť členku komisie, ktorá pôsobila v Dánsku od roku 1973. Usilovala sa analyzovať budúcnosť vo viere, že presné predpovede vojen a násilia vo svete privedú ľudí k rozumu. Správa z posledného zasadnutia tejto „rady múdrych“ má nevyčísliteľnú hodnotu a pátranie po nej znamená riskovať životy i vzťahy.
    Mnohé odhalenia sú nepríjemné a bolestné. Popri veľkých problémoch ľudstva sa objavujú aj „malé“ zrady, odmietnuté city a plaché lásky. Pomocou pre Susan je jej „efekt“, teda zvláštna schopnosť motivovať ľudí, aby sa otvorili a prezradili aj hlboko ukryté tajomstvá. Okrem tohto zázračného efektu a nebojácnosti si Susan pomáha aj tými najobyčajnejšími prostriedkami. Do kabelky si pre istotu vkladá sochor a ide tvrdo svojou cestou.

    Høeg flirtuje s konšpiračným obrazom sveta – svet sa vyvíja podľa scenárov vyvinutých na tajných stretnutiach tajných komisií a celosvetových (alebo aspoň celoštátnych) výborov. Robí to s odstupom, a tak sú zrejmé jeho humanistické posolstvá. Román sa chvíľami mení na dystópiu o neradostnej budúcnosti. Ľudstvu nepomôžu zázračné recepty, ale vytrvalosť v rozumnom a triezvom úsilí o vzájomnú dohodu. Inokedy sa príbeh podobá na danbrownovské pátranie po starých záhadách, akurát zbavené tajomna náboženských symbolov. Autor sa však v každom okamihu svojho príbehu  inteligentne hrá. Pracuje s napätím, aby čitateľ nezaspal, ale za tým všetkým sa znovu objavujú naliehavé otázky a témy. Høeg sa nedištancuje od postáv, ich psychológiu (predovšetkým Susan) podáva s citom a empatiou. Ľudia sa predsa viac ako v celosvetových problémoch topia vo vlastných neistotách a neschopnosti udržať emočné plamene pri živote. Autor sa nevyhýba ani humoru, znovu veľmi inteligentnému. Ten nedovolí, aby sa príbeh stal ťaživým čítaním. V správnych množstvách, atraktívne a inteligentne namiešal vtip, napätie a širšie kontexty.

    Skrátka, kto sa tešil na nového Høega, nebude sklamaný a autorovi nebude musieť nič odpúšťať.
     
    Ľubomír Jaško