Divisadero - Michael Ondaatje - Hranica, predel, rozhľadňa

Hranica, predel, rozhľadňa

  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2009/23
  • Autor recenzie

    Peter Mráz
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Hranica, predel, rozhľadňa

    Michael Ondaatje: Divisadero, Bratislava, Ikar 2009. Preklad Zdenka Buntová

         Michael Ondaatje, autor slávnej knihy Anglický pacient, sa nám predstavuje s novým románom Divisadero. Autor si pre jeho pomenovanie zvolil španielske slovo označujúce hranicu, predel, ale aj vyvýšené miesto, odkiaľ vidieť do diaľky.

    Ondaatjeho naratívne komponovaný text rozpráva viaceré dramatické príbehy. Každým z nich sa približuje k životu ľudí, ktorých osudy sa prepletajú, aby sa napokon nestretli. Otec, ktorému pri pôrode jedinej dcéry umrie manželka. Anna, sirota, ktorú urobí sestrou svojej malej Claire. A osvojený chlapec od susedov, Cooper, ktorého krstné meno sa nikdy nedozvieme. Sú si rodinou, a predsa cudzí. Čoraz viac sa podobajú jeden na druhého, čoraz viac sa ich povahy líšia. Keď otec pristihne nahú Annu v Cooperovom náručí, chlapca vyženie a sám len-len že unikne Anninmu smrteľnému bodnutiu črepinou. Odváža ju preč, preč od Claire. Anna sa mu vymaní z rúk, uteká do tmy. Otec sa vráti ku Claire, ale tá s ním nemá spoločné nič. Okrem biologickej podstaty. Cooper sa pretĺka životom. Stane sa hazardným hráčom. Klame telom. Mieša karty. Vyhráva. A najmä obohráva. Jeho príbeh je plný napätia. Ono graduje, stupňuje sa do maximálnej miery. Stretáva Claire, aby dobitý a doráňaný mužmi, ktorých obohral, zmizol zo scény.

    Jedinou konštantou je Anna. Vďaka jej spomienkam na minulosť, vďaka jej vybavovaniu fiktívnych obrazov svojich súrodencov obaja žijú. Anna poprie svoju identitu. Je vedkyňou. Skúma život a tvorbu francúzskeho básnika Luciena Seguru. Býva v jeho dome, pije vodu z jeho studne, leží v jeho posteli. Stáva sa súčasťou Luciena. Nevie sa z neho vymaniť. Čoraz hlbšie nás vovádza do jeho osudu. Segura miloval ženu, ktorú si nevzal. A vzal si ženu, ktorú nemiloval. Analógia s Cooperom, analógia s Annou, ba aj analógia s Claire sú v prerozprávaní Segurovho života príliš zjavné, aby boli náhodou.

    Ondaatjeho román Divisadero narába s časom popierajúc čas. Máme pocit, že čas jeho naratívu ovládame. Povojnové obdobie druhej polovice 20. storočia strieda vojna v Zálive, obdobie po nej strieda nedávny útok na Irak, aby celý časový rámec bol popretý návratom do času prvej svetovej vojny. Medzníky vojny sú vysúvané do popredia zámerne. Stráca sa za nimi skutočná chronológia deja. Rodenie sa, prežívanie a umieranie systematicky sa navracajúcich sa ľudských osudov. Život človeka je vzorcom, ktorý jedinec napĺňa svojím bytím. Ondaatjeho román ukazuje, že človek sa zo vzorca nevie vymaniť. Napriek tomu, že jeho kontúry vidí pred sebou. Napriek tomu, že pozná životy iných. Spoznať svoj život, nazrieť na jeho zmysel, je ale tým najťažším.

    Román je písaný z pozície naoko zainteresovaného pozorovateľa, ktorý stojí na rozhľadni a premieta nám pred oči svet. Žiaľ, napriek tomu, že nám vypovie „takmer všetko“, položí pred nás aj clonu. Hranicu, predel, ktorou sa maskuje každá z jeho postáv. Ondaatjeho príbeh ukrýva riziko. Zaujatí osudom Coopera, Claire, Anny a ich otca si zrejme nevšimneme, že ich osud je vpísaný do života Luciena Seguru a jeho súčasníkov. Dôvod je prostý. To podstatné je očiam neviditeľné.

    Peter Mráz