Farebná India

  • Recenzované dielo

    Farebná India
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/06
  • Autor recenzie

    Nina Bruckerová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Definovať kultúru znamená opísať históriu, ľudí, jazyk, náboženstvo, poéziu a prózu spisovateľov, mýtické príbehy, gastronómiu, hudbu a tanec. A tiež nezabudnúť na súčasnosť kultúry. Tento cieľ – definovať indickú kultúru – si dala skupina autorov etnológov, indológov, historikov, ľudí, ktorí priamo žili alebo stále žijú v Indii. Tento viac odborný cestopis plný faktov a kvalitných fotografií, v ktorých nejde o denníky z ciest, si čitateľ nekúpi na základe autorovho mena. Kúpi si ho najmä kvôli samotnej Indii a „pekným obrázkom“.

    Začíname históriou a geografickým členením. Autor odpovedá na otázku identity Indov a Indie. Od antických zemepiscov, ktorí sa zhodli len na tom, že krajina je rozmanitá, až po federatívny celok Indická republika – ktorý obývajú kočovníci, zabíjajúci a pojedajúci vlastných chorých členov, ale aj vegetariánski mnísi. Množstvo citácií z Herodota, perzských, ruských, čínskych a arabských učencov príjemne osviežuje text. „India je miesto ako žiadne iné. Človek tu nesmie brať veci príliš vážne – s výnimkou poludňajšieho slnka,“ povedal spisovateľ R. Kipling.

    Podnebie je úplne iné než to naše. Väčšina územia nemá zimu, ak nepočítame tundry v Himalájach. Subtrópy a trópy, od ktorých sa odvíjajú životné podmienky s množstvom spoločenstiev, národností, etník. Gudžarátci, Maráthovia, Bihárci a iné obyvateľstvo. Z názvov sa človeku zakrúti hlava a nemá šancu si ich zapamätať. Pekne to ale demonštruje rozmanitosť.

    Starší historici popisujú dramatické skutky sultánov a cisárov, svätcom a mystikom sú pripisované nadprirodzené schopnosti – a Briti zase koloniálne obdobie považujú za „novú dobu spravodlivej vlády“. To je obsahom kapitoly Krajina mnohých minulostí. Historické obdobie na čele s otcom slobodnej Indie Gándhím je zase úplne iný príbeh. Niektorí historici považujú napríklad eposy MahábhárataRámájana za historické udalosti. Takto si rôzni autori interpretujú dejiny a oživujú mýtické postavy.

    Asi najdôležitejšie pri tejto knihe je to, že sprostredkováva pôvodnú literatúru cez indické materiály. Priame preklady zo sanskrtu, hindčiny, bengálčiny, maráthčiny do slovenčiny sú výnimočné. Indické pojmy sa totiž v minulosti preberali cez rôzne svetové jazyky, ktoré nepoznajú dlhé samohlásky (väčšinou ide o angličtinu alebo nemčinu). Naši slovenskí orientalisti sa zamerali na fonetickú podobu slov a teda ponechali dlhé samohlásky tak, ako je to v origináli. Podľa slovenských arabistov v Ústave orientalistiky SAV niektoré slová ako „islam“, „Alah“, „moslim“ nezodpovedajú dnešnému stavu poznania. Preto sa v knihe uprednostňuje podoba slov ako „Alláh“, „muslim“, „islám“. V knihe je viacero slov, ktoré sú v rozpore s kodifikovanou slovenčinou, napríklad „budhizmus“, „Šrí Lanka“ a podobne. Sú však v súlade s najnovšími poznatkami.

    Texty, ktoré sú preložené viackrát z viacerých jazykov, sú akoby opotrebované a ich podstata sa stráca v detailoch príbehu. V tomto prípade je príbeh kráľa Véna, preložený R. Gáfrikom priamo zo sanskrtu alebo z maráthčiny, preložený príbeh o Hasanovi, sultánovi Ahmadšáh, podľa Kršnadžípanta rovnako originálny.
    Subjektívny zážitok z Indie nám sprostredkováva Matej Karásek. Máme konečne možnosť spoznať Indiu cez príbeh cestovateľa. Udalosť, prezývaná Tamilský náboženský sviatok, zanecháva silný dojem. Ľudia, katapultovaní býkmi do vzduchu, muži a ženy, nechávajúci si prepichnúť ústa ihlicou, ženy váľajúce sa po zemi – to všetko je súčasť náboženského rituálu.

    Slovné spojenia ako „niet sa čo čudovať“, „darmo“ alebo „nečudo, veď...“, ktoré sa v texte nachádzajú, sú nesympatické a nadbytočné. Rovnako slovné spojenia „rozmanitá“, „krajina mnohých jazykov“, „nekonečné variácie rôznych kultúr“. Odhliadnuc od toho je text dostatočne hutný, plný informácií.

    Ak sa bavíme o jedle a „tradičnej“ chuti indickej kuchyne, vždy to závisí od surovín, ktoré sú v tom kraji dostupné a od toho, čo všetko sú miestni farmári schopní dopestovať. Mliečne výrobky ako Ghí, prečistené maslo, ďalej kebab, kofta, korenie šafrán, kari, placka Nán. Máme možnosť vidieť miestnych kuchárov a improvizované indické „kuchyne“. Špeciálna dvojstrana je venovaná koreninám. Chýba tu už len mála ochutnávka. Na konci tejto chutnej kapitoly sú dva recepty, ktoré sú dostupné aj pre nás – žijúcich v miernom pásme.

    Posledná kapitola je venovaná súčasnej Indii. Je to starobylá kultúra dodnes silno formovaná náboženstvom a zároveň rýchlo rastúca krajina, parlamentná demokracia ovplyvnená industrializáciou, voľným trhom a svetovým biznisom. Kiná, obchodné domy, moderné reštaurácie verzus podobizne bohov na ulici, v domácnostiach, na autách. Všetko to čitateľ vníma cez fotografie a texty preložené z originálnych písomností. A má tak priestor pre vlastný zážitok.
     
    Nina Bruckerová