Farebná prechádzka s Vincentom

  • Recenzované dielo

    Smäd po živote
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/10
  • Autor recenzie

    Miroslava Košťálová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Beletrizujúci román Smäd po živote, ktorý detailne vykresľuje život jedného z najvýraznejších predstaviteľov expresionizmu, Vincenta van Gogha, nie je na knižnom trhu novinkou. Prvýkrát vyšiel vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 1957. Ďalšie vydania na seba nenechali dlho čakať (1964, 1974, 1983, 2001). A je tu rok 2018 a nová dotlač, ku ktorej sa dostala aj moja maličkosť.

    Mám pocit, že posledné roky sa nesú v znamení van Gogha, čo nevnímam ako negatívny jav, keďže patrím k jeho priaznivcom. Rada by som v tejto súvislosti spomenula monografiu Van Gogh. The Complete Paintings, ktorú v roku 2015 pripravilo vydavateľstvo Taschen. V minulom roku vyšla vo vydavateľstve Premedia próza Valčík stromov a náhody a sály kín ovládol maľovaný film S láskou, Vincent, na ktorom sa podieľalo 125 umelcov z celého sveta. Van Gogh stále žije a pripomenúť si jeho život prostredníctvom prózy nemusí byť vôbec zlým nápadom na strávenie voľných večerov.

    Irving Stone napísal životopis tohto významného výtvarníka na základe pocitov, ktoré v ňom zanechali jeho obrazy. Nejde o fikciu, keďže autor pracoval aj so zachovalou korešpondenciou, autentickými dokumentmi a čerpal aj zo spomienok ľudí, ktorí sa osobne poznali s Vincentom. Kombinácia uvedených faktorov tak vytvára pôsobivý materiál na literárne spracovanie.

    Napísať beletrizujúci román o van Goghovi predpokladá metaforickosť a veľkú dávku citu premiešanú so zmyslom pre vnímanie farieb. Irving Stone dokáže pôsobivo opisovať prostredie, v ktorom Vincent maľoval – dokonca v niektorých prípadoch som si vedela vybaviť konkrétne obrazy podpísané jeho menom. Zo Stoneových riadkov presakujú farby, už-už máte pocit, že na vás vyskočí paleta a celého vás pomaľuje pestrými farbami: „Blížila sa jeseň a slnce zapadlo veľmi zavčasu. Cestou domov sa neraz pristavovali pri močiaroch a pozorovali farby západu, ktoré sa odzrkadľovali na vode ani motýlie krídla, pokým nezhasli v súmraku“ (s. 116). Paleta s farbami a štetcom sa vás najviac dotkne v kapitole Arles – dráždi zmysly, vyvoláva túžbu a snaží sa uhasiť neukojiteľný smäd.

    Smäd po živote je rozdelený do niekoľkých kapitol, pričom každá z nich predstavuje inú časť v živote Vincenta van Gogha. Kapitoly predstavujú kľúč k pochopeniu jeho tvorby. Čitateľ získa odpovede na mnohé z otázok, ktoré sa mu vynoria v mysli bezprostredne po zhliadnutí obrazov tohto expresionistického maliara. Súčasná dotlač zrejme počítala so zvýšenou obrazotvornosťou čitateľa, keďže súčasťou publikácie nie je obrazová príloha, ktorá bola prítomná v predchádzajúcich vydaniach.

    Publikácia je však cenná aj vnútorným ponorom do duše nikdy nepochopeného človeka, ktorý dokázal uhasiť svoj smäd po živote iba prostredníctvom maľovania. Nikdy to nerobil pre peniaze, s čím súviseli mnohé existenčné problémy, s ktorými sa stretával. Extrémny život, ktorý viedol Vincent, vyvoláva miestami husiu kožu.

    Prínosom knihy je nepochybne aj pôsobivé literárne stvárnenie jednotlivých miest, kde sa Vincent pohybuje. V tomto smere je zaujímavá kapitola týkajúca sa umeleckého života v Paríži. Čitateľ sa tak zrazu stáva svedkom raňajkovania v prítomnosti čerstvých bagiet, rozvoniavajúcej kávy a rieky Seiny, ktorá svojou dĺžkou pripomína hada.

    Beletrizujúci životopis o Vincentovi van Goghovi neodporúčam iba fanúšikom tohto expresionistu, ale aj všetkým tým, ktorí majú pocit prázdna a neustáleho hľadania miesta v živote. K tomu neodmysliteľne patrí viera – vďaka nej dokázal Vincent prežiť, a je až obdivuhodné, že sa nevzdával aj napriek tomu, že mnohým bol len na smiech. A práve toto považujem za posolstvo knihy – nevzdávať sa, nevzdávať sa, nevzdávať sa!
     
    Miroslava Košťálová