Filozof obrazu

  • Recenzované dielo

    Anton Jasusch – pútnici nebies
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/03
  • Autor recenzie

    Tomáš Straka
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Anton (Antal) Jasusch (Jaszusch/Jasuzch/Jassusch/Jasszusch – takto rôzne sa jeho meno nielen uvádza, ale aj autor sa tak podpisoval) je jedným z najžiarivejších umelcov Košickej moderny a vôbec moderny v Československu, Maďarsku či strednej Európe.
     
    Rôzne variácie jeho mena nemá za následok len rýchla a častá zmena hraníc, ku ktorej v jeho živote na území Košíc došlo, ale i jeho študijné pobyty v Budapešti, Mníchove či Paríži. Jasusch nebol jedným z utiahnutých lokálnych modernistov, prilepených k rodnej hrude mytologického salašu – práve naopak, bol kozmopolitným a všestranným umelcom mestského typu, ktorý sa nechával inšpirovať rôznymi výtvarnými prúdmi priamo v krajinách ich vzniku. Pre najmladšiu generáciu širšej verejnosti meno Jasusch znovu objavila séria výstav podporovaná projektom EHMK 2013. Tí skeptickejší z nás sa nazdávali, že koncom tejto akcie autorovo meno opäť zapadne prachom. Opak je však pravdou – vďaka Zsófii Kiss-Széman, ktorá skompletizovala svoju vyčerpávajúcu knihu Pútnici nebies venovanú tomuto velikánovi maľby.
     
    Duch miesta a doby
    V štyroch kapitolách knihy je podrobne rozpracovaný Jasuschov život a dielo. Fotografie i kvalita papiera umožňujú vyniknúť všetkým reprodukciám. Tieto sú v Pútnikoch nebies profesionálne vyhotovené a odtiene farieb sú zväčša zachované. Človeka možno zamrzí, že niektoré reprodukcie sú primalé, ale pri ich rozsahu a množstve toto môžeme považovať skôr za typografickú nevyhnutnosť než za chybu.

    Rovnako, ako pri monografii o Ladislavovi Mednyánszkom, i v monografii o Jasuschovi pristupuje autorka veľmi citlivo k národnostnej otázke umelca a snaží sa čitateľovi priblížiť ducha miesta a doby. Objasňuje tak čitateľovi širší kontext udalostí i atmosféru, ktorá maliara formovala. Kontextuálne ponímania nielen diela, ale i osoby umelca je citeľné v celej monografii a zvýrazňuje ho najmä tretia časť knihy s názvom Dokumenty, v ktorej sú okrem dobových fotografií zverejnené i kópie súkromných dokumentov Antona Jasuscha, ako napríklad sobášny list, vodičský preukaz či niekoľko domovských listov. Rovnako sú tu zverejnené i autentické recenzie a tlačové správy o Jasuschových výstavách z prvej polovice 20. rokov 20. storočia. Čitateľ tak nadobúda pocit, že sa bŕľa v starom kufri svojho pradeda, ktorý našiel na povale – a nevdojak si tak k maliarovi vytvorí vzťah.

    Samotné recenzie sú pritom výbornou ukážkou nielen Jasuschovej mnohoznačnosti a nezaraditeľnosti, ale i problematiky, ktorú tento maliar do umeleckého života vniesol. Často tak môžeme nájsť niekoľko protichodných názorov na jeho dielo, ktoré je nazývané poburujúcim, meditatívnym, i vulgárnym zároveň. Táto sonda je tiež sondou do histórie výtvarnej kritiky vo vtedajšom Československu a Maďarsku. Vypovedá tak o duchu a vkuse mešťanov napríklad v Prahe, Bratislave, Budapešti či Košiciach.
     
    Obraz a slovo
    Jednou z najväčších kuriozít knihy ostáva takmer presný prepis Jasuschovej divadelnej hry A Szellem komédiája (Komédia ducha) v maďarčine. Je jasné, že chýbajúci slovenský preklad textu bude terčom kritiky, a to nielen pre nezrozumiteľnosť a istú zbytočnosť, ktorú text nadobúda pre maďarsky nehovoriaceho čitateľa, ale aj pre istú „národnú hrdosť“ Slovákov ako takých. Na druhej strane nám však tento odvážny krok pomáha utvoriť si obraz o Antonovi Jasuschovi, a zároveň dotvára kolorit Košíc jeho doby. Kniha tak prekračuje rámec monografie a dovolí nám nazrieť i do autorových literárnych počinov, do jeho duše a presvedčenia. Kiss-Széman o Jasuschovi často píše skôr ako o filozofovi a básnikovi štetca, než o prvoplánovom maliarovi: „Maliarove maľby z prvej polovice dvadsiatych rokov 20. storočia sú obrazovými víziami drámy sveta. Jeho obrazová estetika v tomto období je zložitá viacvrstvová a v dobrom zmysle slova preťažená ideou […] je [to] obrazovo lyricko-filozofická dráma príbuzná literárnemu žánru metafyzickej tragédie, respektíve dramatickej básne, keďže ide o súbor diel so súvislou filozoficko-literárnou víziou. Tento fenomén je v dejinách vizuálneho umenia na Slovensku úplne ojedinelý“ (s. 96).

    Jasuschove obrazy a forma sú silne symbolické a angažované. Dejstvá divadelnej hry zodpovedajú sérii veľkorozmerných plátien (skoro 3x3 metre) s názvami Revolúcia, Život človeka, Zánik planéty, Putovanie duší a zrod nového Adama. Autorka monografie nám poskytuje podrobný opis hry i obrazov, čím čiastočne vynahrádza chýbajúci preklad.

    Celá kniha je silne ovplyvnená nielen Jasuschovou dosiaľ nepublikovanou divadelnou hrou, ale i tvorivým obdobím takmer prekrývajúcim sa s trvaním prvej Československej republiky. Je teda oknom do bezmála zabudnutého vesmíru, v ktorom sa európske hodnoty zdieľali umením a autori snívali o úplne novom svete.
     
    Tomáš Straka