História menšín nemeckého národa

  • Recenzované dielo

    Roztratení Nemci
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/02
  • Autor recenzie

    Nina Bruckerová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Vo vydavateľstve Absynt (edícia Prekliati reportéri) vyšla ďalšia reportážno-esejistická kniha, ktorá mapuje stopy nemeckých menšín v Európe. Autor Karl-Markus Gauss je rakúsky spisovateľ, znalec stredoeurópskych menšín žijúcich na území niekdajšej rakúsko-uhorskej monarchie. Zameral sa na nemecké menšiny žijúce v Litve, na Slovensku a na Ukrajine, na to, ako vnímajú nedávnu históriu, a ako týchto ľudí ovplyvnili udalosti druhej svetovej vojny. Kniha je plná rozhovorov a osobných príbehov.

    Prvá autorova cesta vedie do Litvy. Tu žijú tzv. vlčie deti – litovskí Nemci, ktorí pred druhou svetovou vojnou žili na území Východného Pruska. Vtedy toto územie patrilo pod Nemeckú ríšu a neskôr bolo začlenené pod Sovietsky zväz. Nemci dostali príkaz vysťahovať sa, a tak odišli do Litvy. O živote týchto ľudí neexistujú skoro žiadne záznamy. Jediné, čo im zostalo, sú matné spomienky na nemeckú minulosť. Jednou z vlčích detí je aj 45-ročná žena menom Luise Quietsch, ktorá založila združenie ľudí, vyhnaných z vlasti bez možnosti návratu. Ako päťročná sa vybrala na cestu bez matky a otca, putovala s ruskými vojakmi až do Litvy. Tu jej dovolili zostať pod podmienkou, že bude poslúchať a pomáhať pri práci.

    Niektoré vlčie deti považujú trvanie fašistického štátu za najlepšie obdobie svojho života. Koniec vojny vnímajú ako skazu nielen pre seba, ale aj pre celú Európu. Za najväčšiu životnú krivdu považujú fakt, že už nie sú občania Nemeckej republiky a ani nemajú možnosť toto občianstvo získať späť.

    Ďalšou časťou knihy je kapitola s názvom Z Hopgartenu do Smolníka – na cestách po Spiši. Prvá zastávka je v obci Chmeľnica, okres Stará Ľubovňa. V 12. storočí sa na tomto území usadili Nemci a dnešní Chmeľničania sú potomkovia prvých usadlíkov. Po čase sa zvyky a tradície starousadlých Nemcov zmenili a prispôsobili novému územiu. Rovnako sa zmenil i jazyk a dnes už ani sami Chmeľničania nevedia, či sú viac Nemci alebo Slováci.

    Dejiny nemeckého národa sa na Slovensku začínajú najmä v 13. storočí, kedy Belo IV. do Mongolmi spustošenej krajiny zavolal nemeckých osadníkov, aby zúrodnili lesy a založili rudné bane. Tak vznikla Banská Štiavnica a iné slovenské banské mestá. Autor cestuje po Slovensku, hľadá nemecké obyvateľstvo, a popritom opisuje históriu Slovenska. Všíma si zaujímavosti, o ktorých sa v učebniciach dejepisu nedočítame. Individuálne príbehy ľudí, plné krívd a konfliktov s inými národmi, alebo historické udalosti v trochu inom svetle, než sme zvyknutí.

    Tak, ako iné mestá, postihlo aj Chmeľnicu počas druhej svetovej vojny nariadenie, ktoré prikazovalo odsunúť príslušníkov nemeckej národnosti. Nakoniec sa tak nestalo. Nebolo to vďaka hrdinskosti národa, alebo iného významného míľnika, ktorý by sa mal zapísať do dejín. Jednoducho sa na nich zabudlo. Autor si všíma a opisuje aj ďalšie podobné historické absurdity. Zaoberá sa najmä tým, ako jednotlivé národy vnímajú historické súvislosti, a aký dopad na tieto skupiny obyvateľov mala história. Pravda je mnohoznačná, má viacero verzií a je roztratená v čase.

    Zo začiatku je človek stratený vo víre národností, spoločností, štátov a konfliktov. Téma je široká a nie je vôbec jednoduchá. Potrebné je vyznať sa v základných faktoch histórie a vyzbrojiť sa trpezlivosťou, utriediť si myšlienky, no na konci knihy je náš pohľad na viaceré historické momenty ucelenejší a pestrejší. Čiernobiele fotografie pomáhajú vytvoriť si dojem o tom, ako sa žilo v minulosti. Nejde len o suchopárne listovanie históriou, osobné príbehy dodávajú knihe blízkosť.
     
    Nina Bruckerová