Hĺbkový pohľad do dejín módy

  • Recenzované dielo

    Stratená (m)ÓDA / Lost (m)ODE
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/07-08
  • Autor recenzie

    Marika Beňadik Majorová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Ako človeku, ktorý sa zaoberá módou a dizajnom prostredníctvom blogu, fotografie a spolupráce na projektoch sa mi občas stáva, že v diskusiách narazím na názor: móda sú iba handry a márnivá zbytočnosť, nevhodná intelektuálnej pozornosti. Diskutéri vlastne často ani nediskutujú, iba mávnu rukou nad témou, vhodnou podľa nich akurát tak pre youtube kanály pubertiačok.
     
    Sami sa tým chytajú do pasce povrchnosti a generalizovania, neberúc do úvahy fascinujúci spôsob, akým odev a móda verne odzrkadľujú nálady doby a zmeny v spoločnosti. Pritom – súčasťou dejín a vývoja módy sú nielen spomínaní youtuberi a blogeri, ale aj postoj už spomínaných diskutérov. A to sme sa ešte nezačali baviť o téme individualizmu a vyjadrenia osobnosti cez odev, čo neraz vyvoláva len ďalšie mávnutia rukou.
     
    História odevného priemyslu
    Práve to sú však témy, ktorými hneď v úvode knihy Stratená (m)óda chytá autorka pozornosť čitateľa. Kapitola o tom, ako socialistická ideológia považovala odev za jeden zo spôsobov manipulácie a ovládania más, ako štátne médiá volali po zrušení „diktátu módy“ a potlačení individualizmu, ktorému móda svojimi vyjadrovacími prostriedkami napomáhala, vykresľuje základný obraz doby, na pozadí ktorého sa písala história odevného priemyslu a individuálnej tvorby. Móda mala byť „predtým len pre vyvolených, dnes pre všetkých pracujúcich“.

    Zuzana Šidlíková knihou Stratená (m)óda nadväzuje na kapitolu, ktorou prispela do knihy Móda na Slovensku: Stručné dejiny odievania (Vydavateľstvo Slovart, 2015) a je tiež autorkou knihy Móda na Slovensku v medzivojnovom období (1918 – 1939), (Vydavateľstvo Slovart, 2012), čo sú vlastne jediné tri knihy v histórii Slovenska zaoberajúce sa témou módy a odievania. Ako sama v úvode píše, ide o tému, ktorej sa systematicky dlhodobo nikto nevenoval, a ona sama sa často pasovala s ťažkosťami pri pokusoch dopátrať sa k informáciám z archívov, alebo sa dokonca stretla s odmietnutím pri zbere materiálu. Nečudo, úsek rokov 1945 – 1989 je nielen časovo veľmi rozsiahlym obdobím, ale je to tiež obdobie ideologicky deformované, a v 90. rokoch – v čase privatizácie výrobných podnikov – aj pomerne divoké, typické snahou likvidovať archívy a vymazávať spomienky.
     
    Informácie a úsmevné spomienky
    Z celej knihy cítiť obrovské množstvo mravčej práce. Zuzana mapuje, zhŕňa, archivuje a dokladuje. Dátumy, údaje, mená vedúcich výroby, súvislosti udalostí. Tento typ informácií so sebou nevyhnutne prináša aj to, že sa jazyk knihy často mení na učebnicový či akademický, a faktografické kapitoly sa čítajú ťažšie. (Ostalo mi zaseknuté v hlave slovné spojenie „symptomatickým prejavom dobových tendencií sa stalo...“ Neviem to dostať z hlavy. Áno – je to vytrhnuté z kontextu, a – áno, ľudská pamäť má zvláštnu schopnosť pamätať si takéto detaily, citát však vystihuje štýl, akým sú napísané niektoré kapitoly.)

    Na druhej strane, Šidlíková sa ako jediná z akademickej obce venuje téme a zberu materiálu do hĺbky a s úprimným záujmom, čo je činnosť naozaj viac než záslužná. Faktografické momenty sú doplnené fragmentmi rozhovorov, spomienkami pamätníkov a opisom situácií, ktoré dnes už vyznievajú úsmevne. Vykresľuje napríklad, ako sa po módnych prehliadkach pre pracujúce ženy mohli diváčky vyjadriť k jednotlivým modelom prostredníctvom pripomienkovacích lístkov (hneď som si predstavila, ako po prehliadke pripomienkujem napríklad modely Borisa Hanečku). Vďaka knihe som tiež zistila, že môj poklad zo sekáča, kabát so štítkom „Vkus: módna novinka“ – ktorý je pánskeho strihu, žiarivej farby, a pravidelne každú zimu sa ma minimálne piati ľudia spýtajú, odkiaľ ho mám – bol zrejme vyrobený na začiatku 60. rokov v bratislavskej pobočke výrobného závodu Vkus. Krásny príklad toho, ako sa dejiny dokážu vo fragmentoch premieňať do osobných príbehov.
     
    Čaro fotografií
    Knihe dodávajú vizuálne čaro dobové obrázky, módne ilustrácie a zábery zo začiatkov módnej fotografie na Slovensku. Prelistovanú by ju mali mať nielen publicisti venujúci sa móde, ale mala by sa objaviť v knižnici každého, kto sa zaujíma o tému odevného dizajnu a módy. Nejde len o to, že množstvo a typ informácií, ktoré kniha obsahuje, nemáte šancu vygoogliť, pretože ostali len v spomienkach pamätníkov doby, ktoré Zuzana zaznamenala; publikácia je naozaj jedinečnou zbierkou materiálu, ktorý čitateľovi poskytne historický kontext témy neustále sa vyvíjajúcej slovenskej módy. Bonusom je dvojjazyčnosť textu (slovenská a anglická verzia) a popisky k fotkám, ktoré robia z knihy ideálny dar pre zahraničných záujemcov o tému odevnej kultúry na Slovensku a jej histórie.
     
    Marika Beňadik Majorová / Tonbogirl