Hra o život - Szilárd Rubin

Bez pravidiel

  • Recenzované dielo

    Hra o život
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2012/20
  • Autor recenzie

    Katarína Zechelová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012
    Preklad Jitka Rožňová


    Novela Hra o život maďarského spisovateľa Szilárda Rubina (1927 – 2010) nezaznamenala v čase jej prvého vydania roku 19 6 3  v ä č š í oh l a s . Domáce publikum ju objavilo až v 80. rokoch 20.  storočia.
    Odvtedy vyšla vo viacerých vydaniach doma i v zahraničí. Na rozdiel od ostatných autorových diel, ktoré zapadli do prúdu a sémantiky režimu 50. rokov, novela si získala pozornosť vďaka netradičnému spôsobu narácie. Hra o  život zobrazuje vzťah Atillu Angyala a  Uršule Carletterovej. Svoju „prvú lásku“ prežívajú uprostred povojnového obdobia, keď sa hodnoty, spoločenské postavenie či majetkové záležitosti menia zo dňa na deň. Každý sa usiluje nájsť si svoju cestu. Robia tak Atillovi priatelia Csajtay, Hédi, Hadler i  Uršuľa. Atilla sa počas ubiehajúcich rokov výraznejšie nemení. Uviazol v  povojnovej bezcieľnosti a  letargii. Chýba mu životný cieľ, nikam nesmeruje. Žije z minulosti, zo svojich mládežníckych zážitkov, z  nezrelých básní, ktoré napísal. Vysokú školu nedokončí, zamestnanie si nehľadá. Čaká na úspech v literárnej oblasti, no nepričiňuje sa oň ani náznakom. Jeho existencia je oklieštená na holé bytie. Život prežíva skrz iných – svojich priateľov a Uršuľu. Vzťah k nej je jeho jediným pevným bodom, cez ktorý definuje vlastné prežívanie. Je to však vzťah bez pravidiel, masochistická hra hraničiaca až s absurditou. Prieči sa rozumu, no zároveň ju nemožno ospravedlniť ani nálepkou lás­ka. Relevantnou sa tak stáva jedine samo riziko hry, pohyb na hrane sebadeštrukcie.

    Pevný bod nemá pri čítaní knihy ani čitateľ. Szilárd Rubin rozbíja fabulu na mozaiky jednotlivých scén rozhádzaných na časovej osi v ľubovoľnom poradí a s nepravidelnými odstupmi. Ľubovoľne sa mení aj perspektíva rozprávania. V  centre pozornosti stojí vnútorný svet Atillu, jeho reflexie, myšlienky a pocity. Je to postmoderný anti-hrdina, ktorý sa spolu s  ostatnými postavami neusiluje o čitateľské sympatie. Je zasadený do rozsypanej mozaiky, ktorá si nenárokuje na poskladanie. Rubinov zmysel pre detail odkrýva v  druhej rovine aj spoločenské či sociálne pomery malomeštiakov z  oblasti Pécsa, Moháča či Szekszárdu. Keďže sa jednotlivé vrstvy diela realizujú len v náznaku, ich identifikácia si vyžaduje väčšiu námahu.

    Podobne ako hra vzťahu medzi Uršuľou a Atillom, stáva sa aj čítanie knihy Szilárda Rubina pre čitateľa hrou. Hrou, ktorá nemá pravidlá, nemá začiatok ani koniec, nedá sa v nej orientovať či získať hráčsku prevahu. Záleží len na trpezlivosti hráča, či bude takéto podmienky akceptovať. Niekto nájde v jej anarchii pôžitok, pre iných sa však môže stať blúdením.