Interpretácia umeleckého textu - René Bílik - Zážitkové generovanie zmyslu

Zážitkové generovanie zmyslu

  • Recenzované dielo

    Interpretácia umeleckého textu (Bílik)
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2010/7
  • Autor recenzie

    Peter Mráz
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Zážitkové generovanie zmyslu

    René Bílik: Interpretácia umeleckého textu, Trnava, Typi Universitatis Tyrnaviensis 2009

      Vysokoškolská učebnica Interpretácia umeleckého textu objavuje svet zážitkového čítania. Skladá sa z dvoch častí: prvá prináša základné informácie o medziľudskej komunikácii, o snahe porozumieť jej, pochopiť jej význam, preniknúť k jej zmyslu, druhá naznačené teoretické východiská prakticky uplatňuje.

      Bílik v prvej časti knihy vraví o interpretácii ako o zážitkovom generovaní zmyslu recipovaného textu. Zoznamuje nás s interpretačným prístupom Nitrianskej školy (František Miko, Tibor Žilka, Anton Popovič, Ján Kopál, Peter Zajac, Ľubomír Plesník a iní), vďaka ktorej sa pojem interpretácie u nás etabloval. Vysvetľuje nielen prácu slovenských, ale aj európskych vedcov. Opiera sa najmä o práce Umberta Eca, Paula Ricoeura a Lubomíra Doležela. Text umeleckej literatúry je na základe ich analýz charakterizovaný ako textovo realizovaný fikčný svet, ku ktorému sa pristupuje v dvoch krokoch – sémantickom a sémiologickom. Bílik nabáda čitateľov nezotrvať na pozícii sémantického príjemcu, ale stať sa sémiologickým (kritickým) čitateľom.

      Druhou časťou svojej knihy, súborom interpretácii textov detskej (Ľubomír Feldek), piesňovej (Peter Nagy), populárnej (Jožo Ňižnánsky) a „vysokej“ (Peter Pišťanek) literatúry, ukazuje, ako na to. Ku každému textu pristupuje ecovsky - ako k otvorenému dielu. Odkrýva nám viacero možných čítaní, odôvodňuje (i)relevantnosť každého z nich, aby nám ponúkol to, ktoré má oporu v texte. René Bílik sa pri čítaní textov umeleckej literatúry neodcudzuje svojmu primárnemu príjemcovi, študentovi, literárnovednú terminológiu využíva funkčne, volí si ilustračné príklady z jeho života. Každý z textov vníma ako kamienok v mozaike literárneho života. Ukazuje spôsoby jeho štylistickej, obraznej, rétorickej, intertextovej výstavby. Odhaľuje archetypy, všíma si ich topické momenty. Bílikova interpretácia románu Joža Ňižnánskeho Čachtická pani je v tomto zmysle ukážkovou. Možno ju vnímať nielen ako literárnovedný prienik do textu, ale aj ako kulturologickú sondu do spôsobov kreovania jeho rozprávkovo-historickej inšpirácie (za zmienku stojí, že Bílik ju zaradil aj do monografie Historický žáner v slovenskej próze, 2008). Obdobne inšpiratívnou je aj Bílikova analýza poviedky Petra Pišťanka Mladý Dônč. Je nielen poukazom na jej intertextové väzby s dielami slovenskej klasiky, ale najmä na jej parodickosť a persiflážnosť (škoda len, že pri písaní tejto kapitoly nezareagoval na prácu Zoltána Rédeya Subverzia kánonu slovenskej prózy v novele Petra Pišťanka Mladý Dônč, 2007).

      Bílikova monografia Interpretácia umeleckého textu je v prvej časti fundamentálnou príručkou pre študentov vysokých škôl, v druhej im ukazuje cesty k jeho odokrytiu. Popri tom prináša viacero inšpiratívnych podnetov, ktoré sa dotýkajú najmä recepčného bytia textu, literárneho života, vnímania textu ako spôsobu odkrývania kultúrnej pamäti, reflexie kulturologických atribútov generovania podnetov k vzniku textu a pod. Každý, kto siahne po tejto knihe, s ňou dostane nevyhnutné poznatky o interpretácii textu, ale aj nadhľad jej autora, ktorý interpretuje.

    Peter Mráz