Keď chlad v srdci prináša radosť

  • Recenzované dielo

    ø
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/04
  • Autor recenzie

    Miroslava Košťálová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Edícia mladých slovenských autorov časopisu Dotyky predstavuje novinku na knižnom trhu. Vyšla koncom minulého roka a jej vydavateľskými garantmi sú Spolok slovenských spisovateľov a časopis SSS pre mladú literatúru a umenie Dotyky. V edícii zatiaľ vyšlo päť básnických zbierok z pier mladých autorov. Medzi jedného z nich patrí aj Michal Baláž, ktorý vyštudoval scenáristiku, dramaturgiu a hranú réžiu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Je spoluscenáristom a spolurežisérom filmu True Štúr, ktorý svojím zaujímavým grafickým spracovaním posunul vnímanie štúrovcov v našom povedomí na novú úroveň.

    Jeho debutová básnická zbierka je pomenovaná po jednom písmenku nórskej abecedy Ø, no, ako sa autor vyjadril, vníma ho aj ako symbol nulovej hodnoty a tiež ako vlastný autoportrét. Zbierka je rozdelená do štyroch cyklov s príznačnými názvami Ja vo svete, Svet vo mne, Ja v tebeTy vo mne. Z prvého cyklu básní cítiť nielen chladné prostredie Nórska: „letisko v osle / neznáme tváre / stratené kufre / špinavé duše“ (s. 11), ale aj chlad vyvierajúci z pocitu samoty, ktorý preniká do srdca: „prázdna – len s mojou / osamelosťou v dvoch / kufroch a dvoch dušiach“ (s. 12). Sám autor sa netají tým, že básne v prvej kapitole vznikali počas jeho polročného pobytu v Nórsku, kedy skúmal nielen prostredie tejto severskej krajiny, ale predovšetkým seba. Z veršov tak jasne cítiť melanchóliu, premiešanú s pocitom hľadania vlastného bytia v tomto obrovskom svete: „bolia ma ruky / bolia a pália / ako radiátor / hľadám spoj“ (s. 27).

    Na kritiku súčasného sveta poukazuje Baláž vo svojom druhom cykle Svet vo mne. Zraniteľnosť strieda sarkazmus obalený istou dávkou drzého humoru, ktorý je najciteľnejší predovšetkým v básnikových prirovnaniach a metaforách, ako napríklad „keby môj penis vyzeral / vždy tak sviežo / ako pomelo z reklamy“ (s. 48), či „dostal som motýľom / po papuli / a z môjho ega / vyrástla ruža“ (s. 49). Prostredníctvom účinnej hry so slovom vytvára autor presvedčivé básnické obrazy, ktoré však v sebe okrem humorného nadhľadu nesú aj filozofické úvahy: „rozdiel medzi moderným zápasom o ľudské telo / je v spôsobe prijímania zodpovednosti za / vykonané rozhodnutia o vlastnom osude“ (s. 37).

    Z predposledných cyklov Ja v tebe a Ty vo mne cítiť zmyselnosť a vzrušenie okorenené bolesťou, ktoré už odnepamäti charakterizuje vzťah medzi mužom a ženou: „medzi našimi kolenami / lietajú iskry a my / tupo pozeráme pred seba“ (s. 60), „šúchaš mi ho rukou / stláčaš a všakovako krútiš / no moje srdce je tvrdšie“ (s. 66). Sexuálne napätie tu však naráža na tvrdšieho súpera – lásku. Telesnosť, ako ju dobre poznáme zo života, je vnímaná prostredníctvom uspokojovania potrieb, no emócie, spojené s láskou, predstavujú v Balážovom ponímaní zdrvujúcu priepasť snov a nádejí: „chcel by som ťa poznať / ale iba povrchne / akékoľvek hlbšie / poznanie mi bráni / v bytí“ (s. 79). Bolesť z lásky sa tu nevníma ako niečo negatívne, práve naopak – vyvoláva pocit akejsi odovzdanosti, ktorá nemá nič spoločné s pocitmi človeka. Akoby boli človek a láska dvoma stenami, ktoré sa zrazia, no nepocítia následky, pretože si od seba držia odstup: „oddaj sa tomu chladu v srdciach / tej originálnej bolesti“ (s. 82).

    Debutová zbierka Ø predstavuje portrét dospelého muža, ktorý hľadá odpovede na svoje otázky a ktorý na základe vlastných skúseností odkrýva príčiny fungovania sveta. Jednotlivé cykly sú medzi sebou vzájomne prepojené a čitateľ môže počas čítania nadobudnúť pocit, že chlad, s ktorým prišiel na začiatku knihy do styku, sa v každej ďalšej kapitole postupne roztápa. Je to hlboký ponor do duše človeka, ktorý sa so všetkým, čo naňho pôsobí, vyrovnáva svojským spôsobom. Práve nešťastné okamihy, chvíle samoty a boľavého srdca v ňom prebúdzajú silu a odhodlanie. Nepláva vo vodách smútku, on ten smútok schytí za vlasy a prikáže mu, aby ho odviedol na nepoznané miesta. Aby tak mohol pokračovať vo svojej ceste za hľadaním vlastnej duše. Toto hľadanie je plné pochybností, prchavých chvíľ šťastia, sarkazmu a zlomených sŕdc, ale nie je to práve to, čo každý z nás v tomto svete tak bytostne pociťuje? Vo všetkej jeho nahote?
     
    Miroslava Košťálová