Krúženie - Ivan Kadlečík a Oleg Pastier

  • Recenzované dielo

    Krúženie (fragmenty románu)
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2015/03
  • Autor recenzie

    Gabriela Rakúsová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    F. R. & G. 2014

    „Obidvaja v listoch nepriamo či priamo mapujú svoje záujmy, názory...“
     

    Opäť zaujímavá publikácia z tohto vydavateľstva svedčí o Pastierových editorských nápadoch. Kniha obsahuje texty z približne dvojročného obdobia, ktoré si vo forme listov vymieňali Ivan Kadlečík a Oleg Pastier až po moment Kadlečíkovej smrti (15. júl 2014). Škoda, že listy nie sú datované hoci len v edičnej poznámke. Lenže vzápätí treba uviesť, že tu nejde o klasickú korešpondenciu. V hlavnej časti sa okrem listov striedajú zápisky – poznámky z diárov Kadlečíka a Pastiera, a keďže pre tento typ kníh z F. R. & G. je typická istá symetria v kompozícii a kompozičná kolážovitosť – nájdeme ju i v Krúžení.

    V klasickom románe (kniha má podtitul Fragmenty z románu) sa často stretávame s mottom: tu sú hneď dve, ďalej je to prológ a epilóg z veršov obidvoch autorov. Zaujme Poznámka pod čiarou, ktorá je netypicky umiestnená a vyznačuje sa špecifickým Pastierovým štýlom s dávkou jemne vysloveného smútku, humoru i irónie súčasne. V knihe sú aj jeho originálne kompozično-editorské postupy, keď do listov vložil napríklad úryvky z niektorých svojich rozhlasových scenárov, sú tam aj verše oboch autorov (často v podobe haiku), i verše iných, a Pastierov náčrt príhovoru k udeleniu Ceny Dominika Tatarku (2012). Nerušte kruhy – tak nazval svoju výbornú esej/doslov Ján Púček. Text pripomínajúci jeho prózy má poetický štýl, je plný metafor, symbolov, ale i citácií, autor však dokázal zachovať žáner doslovu.

    Texty Kadlečíka a Pastiera sú obsahovo bohaté, nabité myšlienkami, úvahami, tvrdeniami, kritikami, impresiami, mnohé pravdy sú objavné, sentencie o základných témach vyvolávajú pozornosť, inšpirujú čitateľa. Ich listy a záznamy z diára nie sú každodenné, spomínajú v nich dôležité historické udalosti, „portrétujú“ osobnosti, citujú z ich tvorby, vykresľujú život vzácnych ľudí z dávnej i nedávnej histórie. Dôvodom je najmä nachádzanie paralely s dneškom. Objavíme tu aj obraz aktuálneho diania, pohybu v literatúre. Obidvaja v listoch nepriamo či priamo mapujú svoje záujmy, názory, sú v nich zmienky o prenasledovaní v 70. rokoch, o samizdatoch, tajných stretnutiach, jednoducho autentické spomienky týchto dvoch disidentov.

    Napriek realistickým, často aj krutým a nepríjemným skutočnostiam (so silným postrehom a erudíciou), o ktorých píšu, je ich štýl vysoko poetický, pokojne by to mohla byť poézia, resp. básne v próze s prevahou reflexívnej lyriky a zvláštnej metaforickosti (osobitne u Pastiera). U Kadlečíka je zasa evidentná silná zrastenosť s prírodou, ktorej súčasťou sa cíti chcene a vedome.

    Kniha je zdanlivo neukončená, Ivan Kadlečík zomrel ešte pred jej dotvorením. Oleg Pastier ju však nápadito dokončil, kompozične naznačil ubúdanie slov ako dôsledok nedokončenej korešpondencie...


     

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013