Medzi dvoma domovmi 1. Antológia slovenskej poézie v zahraničí

  • Recenzované dielo

    Medzi dvoma domovmi 1. Antológia slovenskej poézie v zahraničí
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2009/1
  • Autor recenzie

    Alžbeta Kováčová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Medzi dvoma domovmi 1. Antológia slovenskej poézie v zahraničí

    Bratislava, Literárne informačné centrum, Svetové združenie Slovákov v zahraničí

    Martin, Matica slovenská 2008

    Zostavil Anton Baláž

    Súčasťou slovenskej literatúry a kultúry je aj tvorba autorov žijúcich za hranicami svojej vlasti alebo vlasti svojich predkov. Medzi väčšinovou kultúrou, v ktorej žijú, svojimi dielami v materinskom jazyku nielen vyjadrujú svoju identitu, ale rozvíjajú obidve kultúry zároveň. Takáto ambivalencia však nijako neuľahčuje dielam, aby sa dostali k väčšinovým čitateľom v zahraničí, ani v pôvodnej vlasti tvorcov, a tak často zostávajú neznáme pre obidve strany. Preto tri inštitúcie, ktorých poslaním je šíriť slovenskú literatúru v zahraničí – LIC, SZSZ a MS, spojili sily a pripravili spoločný projekt. Jeho prvým konkrétnym výsledkom je Antológia slovenskej poézie v zahraničí, ktorá sa pokúša priniesť komplexný pohľad na modernú slovenskú poéziu najmä z druhej polovice 20. storočia.

    V jej úvode Vladimír Skalský v krátkosti načrtáva spoločenskú a kultúrnu situáciu dvoch miliónov Slovákov (takmer tretina nášho národa) žijúcich v Dolej zemi alebo iných západoeurópskych krajinách, v Kanade, Južnej Amerike či USA, aby zdôraznil význam tejto edície. K výberu autorov a diel píše: ,,Jediným kritériom bola kvalita diela a jeho význam pre literárny vývin. Autorský kolektív nemal ambíciu posudzovať ľudský či politický profil jednotlivých básnikov, hoci si bol vedomý morálnych zlyhaní niektorých z nich, napríklad vo vzťahu k režimu vojnového slovenského štátu.“

    Peter Cabadaj v úvodnej štúdii (Polstoročie zápasu o ľudskosť a slobodu. Exilová literatúra 1939 – 1989) rozčlenil slovenskú exilovú literatúru do piatich časových etáp. Prvú vlnu emigrácie (1939 – 1945) si vynútilo rozbitie Československa a vláda fašistického režimu, vlasť vtedy opustili napr. G. Vámoš, K. Šimončič, P. a J. Prídavkovci, ale aj J. Slávik-Neresnický alebo T. H. Florin, ktorí sa po vojne vrátili. V rokoch 1945 – 1950 odchádzali zo Slovenska bývalí príslušníci HSĽS a po februári 1948 aj ostatní nekomunisti a sústreďovali sa najmä na politickú publicistiku. Exiloví autori, ktorí opustili Slovensko v rokoch 1950 – 1960, sú všestranne zameraní – národne aj kresťansky. V období 1960 – 1967 sa najmä básnici venujú univerzálnym témam, reflektujú osobné trpké skúsenosti (napr. R. Dilong, M. Šprinc, E. Vesnin, G. Zvonický). Piatu etapu slovenskej exilovej literatúry vymedzil rokmi 1968 – 1989, v tomto období tvoria predstavitelia staršej generácie, z mladších autorov upozornili napr. Zdenka Beckerová, Irena Brežná, Dušan Šimko.

    Antológia približuje tvorbu takmer sedemdesiatich slovenských básnikov, ktorí žili alebo žijú v Severnej a Južnej Amerike, Izraeli, západnej Európe, Srbsku, Rumunsku a Maďarsku. Každej ukážke predchádza krátke heslo o autorovi a jeho tvorbe, autori sú zoradení podľa krajín ich pôsobenia. Poslaním tejto publikácie, po ktorej by mala nasledovať antológia slovenskej prózy v zahraničí, je nielen zoznámiť čitateľov s tvorbou našich emigrantských básnikov doma a v zahraničí, ale aj vzbudiť záujem o túto neoddeliteľnú súčasť našej literatúry, a tým povzbudiť aj začínajúcich autorov za hranicami svojej pravlasti.

    Alžbeta Kováčová