Medzi Key Westom a Havanou

  • Recenzované dielo

    Mať a nemať
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/09
  • Autor recenzie

    Ľuboš Svetoň
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Mať a nemať býva označovaný ako Hemingwayov najsociálnejší román. Vtedajšia americká literárna kritika ho odmietla ako slabý, medzi čitateľmi si však získal značnú obľubu. Zrejme práve sociálny podtón prózy prispel k tomu, že kniha mohla v slovenskom preklade vyjsť v roku 1962 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry. Vtedajšia translácia poslúžila aj pre nové vydanie v ikarovskej edícii klasiky Odeon.
     
    Traduje sa, že v prípade Ernesta Hemingwaya dokáže viac ľudí podrobnejšie hovoriť o ňom než o jeho dielach. S odstupom času od autorovho fyzického pôsobenia sa však rozdiely začínajú stierať. Pritom práve Hemingway je výborným príkladom spisovateľa, ktorého tvorbu mimoriadne ovplyvňovali rôzne životné eskapády, výšky i pády. Bez akejkoľvek bulvarizácie si je preto vhodné pripomenúť aj okolnosti vzniku románu Mať a nemať.
     
    Jeden román, tri filmy
    Jeho prvú časť ešte ako samostatný príbeh napísal Hemingway v septembri roku 1933 v Madride, v apríli 1934 ho vydal pod titulom One Trip Across v časopise Cosmopolitan. V novembri 1935 v Key Weste napísal druhý, voľne nadväzujúci príbeh o Harrym, ktorý vo februári 1936 vyšiel s ironickým názvom The Trademan ReturnsEsquire. Podľa búrlivákových životopiscov sa zhruba v auguste 1936 začal rodiť návrh románu, v ktorom by oba prvotné príbehy doplnil tretím, najdlhším, kde by sa život morského proletára Harryho zavŕšil. V novembri 1936 mal rukopis 353 strán. Hemingway sa kvôli jeho dokončeniu utiahol do Wyomingu, 2. januára 1937 uzatvoril prvú verziu diela, aj keď s návrhom nebol ešte úplne spokojný. Keďže v Španielsku vypukla občianska vojna a Hemingway túžil čím prv byť opäť v Madride, pričom si bol vedomý rizík, ktoré vojnové územie so sebou prináša, Mať a nemať ostalo v prvej verzii. Autorovi, ktorý do Španielska odletel 27. februára 1937, na väčšie prepracovanie chýbal čas. Obťahy v júli 1937 čítal tiež len zbežne. Keď román nakoniec 15. októbra 1937 vyšiel, bol Hemingway opäť v Španielsku.

    Genézu tvorby je zaujímavé doplniť o fakt, že román sa stal až tri razy predlohou pre film. Azda najznámejším sa stal film Mať a nemať z roku 1944, kde si hlavnú postavu zahral Humphrey Bogart (réžia Howard Hawks). Jedným z dvojice scenáristov tohto filmu, ktorý sa, mimochodom, veľmi odlišoval od literárnej pôvodiny – až natoľko, že ho nazývali „Casablanca II.“ –, bol William Faulkner, tiež nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (získal ju neskoršie ako Hemingway). Môžeme sa však domnievať, že Faulknerovi sa román Mať a nemať mohol páčiť, keďže sám písaval diela často poskladané z fragmentov, ktoré až v závere vytvorili ucelený obraz či dej. Druhý raz sa Hemingwayov román dočkal sfilmovania v roku 1950 pod názvom Pašovanie ľudí (réžia Michael Curtis, hl. úloha John Garfield) a tretím, občas zabúdaným filmom bol v roku 1958 Škrt cez rozpočet (r. Don Siegel, hl. úloha Audie Murphy).
     
    Niet šťastných ožranov
    Autor však v troch epizódach neuzatvára len životný oblúk námorníka Harryho Morgana, obyvateľa Key Westu, ale v druhom pláne aj iné horizonty. V prvom príbehu dôverujúceho Morgana, prenajímateľa lode na rybačku, oklame bohatý Američan. Aby sa z letnej výpravy pri kubánskych brehoch nevracal so škodou, pustí sa do riskantného pašovania Číňanov do Spojených štátov. V tretej časti románu, keď po ďalšom nebezpečnom výjazde na more s utekajúcimi kubánskymi ľavicovými banditmi a prestrelke s nimi Morgan síce pomaly, ale nepretržite krváca („prácu“ prijal opäť len kvôli zabezpečeniu rodiny), sú boháči (v časoch veľkej hospodárskej krízy) od chudoby úplne izolovaní na svojich luxusných jachtách v prístave. Jediná vec, ktorá ich s núdznymi spája, je starnutie a smrteľnosť.

    V závere prvej časti na margo opustených opilcov, nad ktorými sa občas ktosi zľutuje, podobne ako Morgan, a zaplatí im za pomoc alebo pohárik v krčme, poznamená Morganova žena Marie, že na svete niet šťastných ožranov. Túto premisu autor potom potvrdzuje v treťom diele na salónnom spisovateľovi dobre predávaných „sociálnych románov“ Richardovi Gordonovi, čiže na človeku vyššej vrstvy. Hemingway poukazuje na to, že nešťastie a alkohol nesadajú na moria, ale na ľudí, aj keď bohatší si údery osudu teatrálne privodzujú neskôr sami, ich pohroma zväčša nemáva existenčný charakter.

    Vari najdramatickejší oblúk ponad text vykreslil autor v podobe dvoch prestreliek. Hneď na začiatku, keď odmietne pašovať Kubáncov na Floridu, zažije Morgan krutú prestrelku – ako prizerajúci sa. V závere, keď zháňa peniaze, aby on a jeho rodina s tromi dcérami nehladovali, sa na pašovanie utekajúcich Kubáncov z Key Westu podujme, a to predurčí aj jeho aktívnu účasť v záverečnej streľbe. Napokon, hlavný protagonista slúžil kedysi v miamskej polícii, jeho túžba byť slobodný a nezávislý ho síce doviedla na more, ale samotárčenie a mačovstvo ho nakoniec aj potopili.
     
    Obdivuhodné americké prístroje
    Paradoxom knihy i Hemingwayovho života zostáva jeho myšlienka o koltoch alebo smithwessonoch, o obdivuhodných amerických prístrojoch, ktorými sa v rokoch krízy nejeden chudák odpravil zo sveta a zakončil tým svoj americký sen, „ich jedinou nevýhodou je to svinstvo, čo po nich ostane a ktoré potom príbuzní musia odpratávať“.

    Vraví sa, že je lepšie mať ako nemať. Ale neplatí to o všetkom, iste nie o závažných chorobách, smole a všeličom ďalšom. Hemingway až tak nechcel žiť bez svojej vitality, až tak nechcel byť postihnutý, prežívajúci s mnohými fyzickými ranami a ťažkou psychickou chorobou a bez písania, že vzal do rúk brokovnicu. Iní však dodnes tvrdia, že išlo len o nevysvetliteľnú chybu pri čistení zbrane... Vidí sa mi však, že Ernest a Harry si boli vo viacerých charakterových prvkoch podobní, ibaže Harry zomrel omnoho skôr a nemal dušu natoľko napratanú bolesťami a démonmi.
     
    Ľuboš Svetoň