Metafyzika Nie

  • Recenzované dielo

    Dekalóg podľa Kieślowského
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/12
  • Autor recenzie

    Dana Podracká
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Daniel Pastirčák rozširuje Dekalóg o myslenie a životné postoje súčasníkov. Jeho sondy sú analýzou stavu vedomia moderného človeka. Opierajú sa o metafyziku Nie, na ktorej spočíva architektúra Desatora.
     
    K obrazovým podobenstvám si prizval poľského režiséra Krzysztofa Kieślowského a jeho televíznu sériu Dekalóg (1987 – 1990). Filmová kritička Katarzyna Jablońska ich nazvala polemikou s falošnou, povrchnou zbožnosťou, namierenou proti náboženskému infantilizmu. Povedať Nie, ktoré sa učí na kurzoch asertivity, je tiež len rozširovaním Dekalógu o formy medziľudských vzťahov, ktoré ochraňujú celistvosť človeka. Desať homílií Daniela Pastirčáka odznelo v Kaplnke Cirkvi bratskej v Bratislave a stali sa podkladom pre knižný blok. Zuzana Mojžišová obohatila titul esejou Kieślowského Dekalóg (namiesto doslovu), v ktorej spracovala aj scénické skratky jednotlivých epizód, čo umožňuje úplné prepojenie Kieślowského filmového videnia s Pastirčákovým teologickým mysliteľstvom.  
     
    Modla
    Starozákonný Boh žiarlil na modly, pretože vytvárajú otroctvo v podobe závislostí. V prvej zo série Kieślowského filmov sa ocitneme v aule plnej študentov. V rámci prednášky zaznie, že správne naprogramovaný počítač môže mať nielen inteligenciu, ale aj vlastný estetický vkus a osobnosť. Pastirčák dodáva: „Človek, ktorý do stredu reality postavil matematickú racionalitu vtelenú v technickom zázraku počítača, sám seba vidí ako veľký biochemický počítač. Mŕtva technológia je tu povýšená nad živú ľudskú bytosť. Výrobok je povýšený nad svojho tvorcu.“ V Kieślowského príbehu sa ukáže, že fyzika je fyzika a metafyzika je metafyzika. Syn prednášajúceho nájde korčule, ukryté ako vianočný darček. Zatúži si ich vyskúšať na zamrznutom jazere. Otec spolu so synom preveria intenzitu mrazu za posledné tri dni, hĺbku jazera, počítač vyráta koeficient premeny vody na ľad a ukáže výsledok, podľa ktorého je ľad dostatočne hrubý; unesie váhu až dvestopäťdesiat kilogramov. Ľad sa však prelomí a chlapec zahynie. Pastirčák píše: „Muž hľadí na počítač pohľadom veriaceho, ktorého Boh zradil.“ Nezradil ho Boh. Zradila ho modla: „Myslenie nemáme sami zo seba, ako čosi svoje vlastné. Nevytvorili sme ho, bolo vytvorené v nás: Mystérium narodenia, mystérium smrti.“
     
    Mentálna projekcia
    Medzi tri najporušovanejšie prikázania smerom navonok patria: Nezabiješ, Nescudzoložíš a Nepokradneš. Pastirčák ich ukazuje v súčasných podobách: Odpíšeš tých, čo sa nehodia. Neznásilníš svoje city vernosťou. Nepremárniš príležitosť kradnúť moralizovaním. Tri imperatívy spája vôľa privlastňovať si to, čo nám nepatrí. Život druhého človeka. Telo, konzumované na sexuálne ukojenie, premieňajúce eros na formu masturbácie. Krádež hmotného i duchovného vlastníctva, vrátane identity. Tieto tri Nie sa často prelínajú. Od najstarších čias bolo vojenské ťaženie spájané so zabíjaním, znásilňovaním a rabovaním. Na tom sa veľa nezmenilo ani dnes. Zabíjanie sa legalizuje. Začiatok a koniec lásky sa zdôvodňuje chémiou. Krádež sa spája s mocou. Pastirčák píše o „vražednej mentalite nenávisti“, rodiacej sa v sieti vzťahov. Mentálna projekcia existuje pri porušení každého z prikázaní. Pastirčák nás upozorňuje na to, že „Mojžišove imperatívy Ježiš vo svojich komentároch presúva zvonka dovnútra: Zlý čin nezačína vonkajším pohybom tela, začína vnútorným pohybom srdca“. To, čo rozhodne o našej vnútornej podobe, je sila metafyzickej túžby: „Má v sebe auru absolútna, nestačí jej niečo – chce všetko, nestačí jej čiastočné – chce úplné. Tá túžba je v človeku ako stopa Boha.“
     
    Exemplum
    Exempla trahunt, príklady priťahujú. Ak by sme Kieślowského filmové meditácie brali ako návody na život, bolo by v nich viac príkladov ako nežiť, než ako žiť. To, čo z nich robí príklady pre vnútorný život, sú Pastirčákove komentované pasáže z Biblie a jeho žitá skúsenosť. Nielen s duchovným svetom, ale aj s mocou. Práve moc v ňom vyvoláva skepsu, strach o to, že sa zo slov stávajú masky. Obsahy sa vyprázdňujú a prebytok informácií spôsobuje, že „všetci vieme všetko, ale nikto nevie nič“ – o únose prezidentovho syna, o Hedvige Malinovej, o Gorile. Na veľkej scéne reality namiesto duchovného hľadania vládne „pravda“ politiky: „Lož cenzúry nahradila lož spravodajských hier.“ Do takýchto hier sa účelovo vpletajú aj hodnoty, meniace sa na zmes poloprávd. Ako exemplum voči manipuláciám jednotlivcov i skupín Pastirčák opakovane kladie Jóbovho človeka, ktorý napriek úderom hľadá: „Čo ten človek vlastne hľadá? Jóbov človek hľadá zlato, striebro, meď, zafíry... Hľadá to, čo je preňho drahocenné. Hodnotu do vecí premieta moje vedomie aktom oceňovania. A tu sa fenomén hodnoty stretá s fenoménom lásky.“ Jóbov človek hľadá metafyzickú istotu áno – áno, nie – nie, ako na začiatku, tak aj na konci. To, čo hľadá, nie je materiálny, ale duchovný fenomén. Hľadá zlato, ktoré nie je – ako to paradoxne dokazujú astrofyzici – pozemského pôvodu.
     
    Dana Podracká