Mikulášove prestávky - René Goscinny – Jean-Jacques Sempé

Detská ľahkosť bytia

  • Recenzované dielo

    Mikulášove prestávky
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2013/01
  • Autor recenzie

    Diana Mašlejová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012
    Preklad Beata Panáková

    Mikulášove prestávky nie sú svetovou literárnou novinkou. Prvá kniha o malom francúzskom školákovi vznikla pred viac ako polstoročím a odvtedy vychovala a zabavila niekoľko generácií detí. Príbehy o „Petit Nicolasovi“, čiže o malom Mikulášovi, vytvoril parížsky spisovateľ René Goscinny, ktorého tiež preslávili postavy Asterixa a Obelixa.

    Aurel, Kazimír, Lotar, Hugo, Cyprián a ďalší Mikulášovi spolužiaci sú typickou chlapčenskou partičkou. Aurel sa neustále napcháva (aj preto ho náramne rozčúli, keď mu vychovávateľ prezývaný Bujón pristúpi milovaný lekvárový chlieb), Alojz je učiteľkin miláčik a bonzáčik, Kazimír zasa bohaté dieťa zaneprázdnených rodičov, Hugo vyniká silou, Lotar zlými známkami a Mikuláš výrečnosťou. Poviedky v knihe sú príhodami malých kamarátov, prerozprávané z pohľadu Mikuláša, ktorého jazyk charakterizuje pôvabná detská naivita a jednoduchosť. Ku každej neodmysliteľne patria vtipné ilustrácie Jean-Jacqua Sempého, ktorý s Goscinnym dlhé roky spolupracoval.

    A čo vlastne robí Mikuláš so spolužiakmi počas prestávok? Zo všetkého najradšej sa bijú – so znepriatelenou školou, ale aj sami medzi sebou, tvoria noviny (aspoň sa o to pokúšajú do chvíle, kým im Bujón „nezhabe“ tlačiareň), hrajú futbal na akomsi „fantastickom“ pozemku plnom haraburdia a zažívajú množstvo ďalších obyčajných, no pritom čarovných zážitkov. Pôvabný je aj pohľad do Mikulášovej rodiny. Občasné rodičovské hádky, v ktorých ustarostená mama prízvukuje prepracovanému manželovi, aby prebral zodpovednosť za rodinu, nehovoril pred dieťaťom o peniazoch a neohováral jej matku, strieda domáca pohoda pri teplej večeri. A pritom, ako v knihe nevinne odhaľuje Mikuláš, je kľúč k rodinnému šťastiu taký jednoduchý… „Ocko vyzeral náramne spokojne, aj mama vyzerala náramne spokojne, a tak som aj ja bol spokojný.“

    Mikulášove prestávky
    zľahka pripomínajú Poláčkových Bylo nás pět či Lindgrenovej Deti z Bullerbynu a patria do tej kategórie kníh, ktoré deťom prinesú ohromnú radosť z čítania a dospelých nostalgicky unášajú na vlnách stratenej detskej ľahkosti bytia.