Mongolské dobrodružstvo

  • Recenzované dielo

    Krajinou ľudí, zvierat a bohov
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/11
  • Autor recenzie

    Romana Dériková
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Jednoduchá grafika a názov, ktorý napovedá, že má čitateľ pred sebou dobrodružstvo z ciest, počas ktorých dobrodruh prenikol tam, kam sa to málokomu podarí. Vôňu týchto ciest zacítite od prvých strán a autor vás chytí za ruku a posadí za seba na koňa veľmi rýchlo.
     
    Antoni Ferdynand Ossendowski je dobrodruh telom i dušou. Už počas pôsobenia na petrohradskej univerzite sa ako asistent zúčastnil mnohých výprav na Kaukaz, do povodia Dnestra a Jeniseja a k jazeru Bajkal. Podnikol i cesty do Číny, Japonska, na Sumatru či do Indie, ktorá ho inšpirovala k jeho prvému románu Mračná nad Gangou.

    Krajinou zvierat, ľudí a bohov je napínavá kniha plná zážitkov z autorovej cesty po Mongolsku v 20. rokoch minulého storočia, ktorá však bola neplánovaným a nechceným dobrodružstvom. Ossendowski utiekol z Petrohradu pred boľševikmi, v samote prežil zimu na Sibíri a cez Mongolsko sa chcel dostať naspäť do Poľska. Je to cestovateľský denník, autobiografický román i cestopisný dokument v jednom. A. F. Ossendowski, veľký poľský vedec, univerzitný profesor, literát. Keď utekal pred boľševikmi z Ruska, dostal sa až do hĺbky mongolského srdca a o tom rozpráva v tejto knihe.

    „Akýsi svätý láma uvrhol za krivdu, akú na ňom spáchal istý čínsky veliteľ, do kliatby pevnosť s celou jej posádkou, predpovedal jej rýchly a strašný koniec. Hneď na druhý deň sa zo všetkých studní vyhrnuli potoky vody, zborili múry aj budovy pevnosti“ (s. 90).

    Kniha sa síce skladá z troch hlavných častí, no príbeh má omnoho viac vrstiev. Nielen Ossendowského unikanie, cestovanie po Mongolsku a zapájanie sa do geopolitických vzťahov. Opisuje aj mongolský náboženský život, nahliada za závesy do izieb veľkých božstiev. Príbehy sú pretkané naplňujúcimi sa veštbami, postupne objasňovanými legendami i esenciálnym bežným človekom, ktorého viera popoháňa v jeho každodennom živote.

    Ossendowski sa svojou priamosťou, čestnosťou i hrdým vystupovaním dostal do blízkosti viacerých veľkých mongolských veliteľov, politikov ale i živých bohov. Jeho zanietené rozprávanie o týchto stretnutiach strhne čitateľa do centra diania vo svete, do ktorého nemá možnosť často nahliadnuť.

    Prvá časť knihy Krajinou krvi a krajinou večného mieru opisuje dôvody autorovho putovania, skrývanie sa na Sibíri i prvú cestu krvavým Mongolskom. Spolu s priateľom, ktorého nazýva jednoducho Agronóm, sa plánovali dostať do Tibetu. Ossendowski pretkáva opisy bojov s neuveriteľne živými opismi majestátnej krajiny vôkol a podáva správu o orientálnej Ázii skutočne zapálene a vierohodne.

    Z Tibetu sa však vrátili do Mongolska a jeho tajom, geopolitickej situácii, bojom, flóre i faune, je venovaná celá druhá časť Satanovou krajinou. Ossendowski pri svojich potulkách stretáva mocných lámov, poľuje, ale najmä získava čoraz väčší vplyv v krajine. Na čas sa usadí v Uliastaji, dnešnom Ulanbátare, a podieľa sa tam na mnohých politických rozhodnutiach a smerovaniach. Veľmi živo všetky tieto situácie prenáša do knihy a pomáha čitateľovi zorientovať sa vo vzdialenom orientálnom svete. Ossendowski sa celý tento čas neustále stretáva s menom „krvavého baróna“, ktoré je lámami, pútnikmi, politickými dejateľmi či bežnými Mongolmi vyslovované s bázňou a strachom zároveň. Tajomný barón von Ungern-Sternberg je v Mongolsku známy ako šialenec, ktorý sa nebojí žiadnych prostriedkov na dosiahnutie cieľa. Ako sa ukáže v tretej časti Krvavý generál, veci sa môžu mať i úplne inak. Autor v nej dospieva k čoraz hlbšiemu pochopeniu pre mongolskú krajinu a jej mýty, prináša nám pohľady na surové výjavy každodenného života a vedecké vysvetlenia niektorých legiend. Robí to však citlivo a s úctou k viere miestnych. V tejto časti sa dostane aj do priateľskej blízkosti onoho Krvavého baróna. Vedie s ním rozhovory, dostane sa na miesta, kam by sa bez pomoci tajomného veliteľa nedostal. A potom o nich podáva správu i čitateľovi.

    Táto kniha bola preložená do sedemnástich jazykov a v Poľsku priniesla Ossendowskému obrovskú obľubu. Niet sa čo diviť. Tento, teraz už historický, cestopis, šmrncnutý politikou, strhujúcimi opismi, mytológiou a legendami, pracuje s nádherným jazykom, z ktorého sa nič nestráca ani v slovenčine vďaka prekladu Karola Chmela, a prenáša čitateľa do magického sveta. To, čo očakávate po zhliadnutí názvu, je presne to, čo si z knižky odnesiete.
     
    Romana Dériková