Nahé myšlienky - Róbert Gál

  • Recenzované dielo

    Nahé myšlienky
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2015/07
  • Autor recenzie

    Rudolf Jurolek
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Modrý Peter 2014

    Vydavateľstvo Modrý Peter sa od roku 2013 vyfarbilo. Aj predtým boli jeho knihy z edície Mušľa pestré, ale teraz je to očividnejšie. Róbert Gál, ako je uvedené na smaragdovo tyrkysovej obálke jeho Nahých myšlienok, publikoval už dvanásť kníh a hoci ide o slovenského autora (žijúceho v Prahe), na Slovensku jeho tvorba dosiaľ vzbudila len nezaslúženú nepozornosť, stále ešte zostáva málo známa a ešte menej reflektovaná. Je to možno aj preto, že tieto texty je ťažké žánrovo zaškatuľkovať – literárna kritika akoby zostávala bezradná a nevedela sa rozhodnúť, či ich hodnotiť ako prózu, poéziu, aforistiku, esejistiku alebo nebodaj filozofiu. V  prípade tohto autora veľmi nepomáha ani hľadanie slovenských autorských príbuzností, hoci by sa iste dali nájsť: napríklad Juraj Briškár či Tomáš Janovic.

    Jeho písanie je založené na poetike a estetike racionálne formulovanej, paradoxnou až absurdnou logikou tvarovanej alebo inak vynaliezavej myšlienke. Zakladá si tiež  na „kotrmelcoch“ a  iných radostiach mysle a  jazyka: „Kľúčové sú vždy kotrmelce.“ Autor s  vážnou tvárou a  serióznym, pomerne zložito štruktúrovaným jazykom, ale pritom so zadržiavaným smiechom hneď v  úvode naznačuje, o  čo pôjde: „Kniha poznačená je kniha začínajúca sa koncom, ktorý keďže je na začiatku, vyvracia funkciu začiatku: vytýčenie cesty ku koncu. A tak aj koniec, čo je na začiatku, popiera funkciu konca, ktorý by mal byť na konci. Začiatok, keďže ukončuje, ukončuje predčasne, a  koniec, keďže je na začiatku, determinuje celý priebeh cesty. A  tak nám cesta stojí; každý jej priebeh je priebehom mimo času.“ Zdá sa, že myseľ Róberta Gála pracuje konkluzívne, že takmer nič jej nestojí za pozornosť, len uzavierajúca (a do seba uzavretá) myšlienka. Jeho Nahé myšlienky pre mňa predstavujú pozoruhodné a podnetné čítanie aj vďaka zvláštne zloženému/zauzlenému jazyku, s  uzlíkmi abstraktných pojmov a genitívnych spojení. Sám autor k tomu poznamenáva: „Poznať svoj jazyk, ale vždy len do nasledujúcej vety.

    Autor rád stavia pred seba problémy a má radosť, keď sa môže do nich zamotať, zauzliť a  tak ich, paradoxne, „vyriešiť“: „Kto hľadá riešenia, má na mysli uzly.“ A ešte väčšiu radosť má zjavne vtedy, keď sa mu podarí z tých uzlov šikovne vykĺznuť. Na mnohých miestach je jeho jazyk skôr aforistický: „Jedinou obavou toho, kto premýšľa, je to, že pochopí,“ inde zas autorovi postačí hra so slovom či len písmenom: „Slová, ktorými nerozumieme.“

    Myslím si, že o textoch Róberta Gála si možno myslieť všeličo, ale určite stoja za našu (sústredenejšiu) čitateľskú pozornosť. A  za pozornosť tiež stoja výborné ilustrácie Viktora Kopasza, ktoré robia z tejto knihy aj vizuálne sympatický celok.