Návrat k životu spätému s prírodou

  • Recenzované dielo

    Pohľad pastiera
  • Autor recenzie

    Jana Šulková
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Po obnovení značky zaniknutého vydavateľstva Kalligram, ktorej sa ujalo vydavateľstvo Absynt spolu s Jurajom Čorbom, sa jej ťažiskovou edíciou stala Skica. Tá má čitateľovi ponúknuť okrem zaujímavého textu aj akési posolstvo. Výnimkou nie je ani najnovší, v poradí už siedmy titul tejto edície, Pohľad pastiera od britského autora Jamesa Rebanksa. Ak tipujete, že ide o novinára rozhodnutého zachytiť prácu, o ktorej zväčša ľudia súdia, že už zanikla, mýlite sa. Autor pochádza z rodiny venujúcej sa pastierstvu už viac ako 600 rokov, pričom jeho kniha mapuje jedno z najstarších povolaní oblasti Lake District, vyhlásenej za lokalitu Svetového dedičstva Unesco. Od dosiaľ vydaných skíc sa líši najmä veľmi bohatou obrazovou prílohou a jednoduchším, no zato živým jazykom v preklade Milana Kopeckého. Slová Jamesa Rebanksa, ako aj fotografická príloha, čitateľa zasiahnu na tom správnom mieste: „Som najšťastnejší človek pod slnkom, lebo môžem žiť a pracovať v najkrajšom kúte sveta: v Matterdale, obci ležiacej v anglickom národnom parku Lake District“ (s. 7).
     
    Začalo to na internete
    Rebanks sa so svojimi zážitkami chovateľa oviec začal deliť so svetom prostredníctvom internetu, kde si získal mnoho fanúšikov. Tu som sa zamyslela, prečo človek odvolávajúci sa na úžasný život spätý s prírodou potrebuje uverejňovať príspevky na internete. A kedy to vôbec stíha? Odpoveď je jednoduchá. James Rebanks sa chcel s ľuďmi z celého sveta podeliť o to, že ešte vždy sa nájdu vo svete oblasti, v ktorých sa žije takmer ako kedysi a že tento životný štýl, ktorý bol donedávna veľmi blízky aj Slovákom, stojí zato. Jeho zámer odhaliť ľuďom všetky krásy pastierskeho života v takmer nedotknutej prírode sa stretol s veľmi pozitívnou odozvou. Nečudujem sa preto vzostupu záujmu o autorove príspevky poukazujúce na dni plné tvrdej driny, ale často aj skvelej zábavy. Ak ste si doteraz mysleli, že je život pastierov nezaujímavý či nudný, knižka veľmi rýchlo zmení váš názor. Pútavý text ide ruka v ruke s kvalitnými fotografiami dokumentujúcimi napísané a svojským humorom autora, preto je výsledok viac než dobrý: „Niektoré miesta sú dôležité svojou nedotknutou prírodou, iné preto, lebo reprezentujú stáročia ľudskej práce“ (s. 156).
     
    Všetko o pastierstve
    Lake District, to nie sú len lúky a ovce, to je spojenie s prírodou, donedávna také prirodzené pre človeka. James Rebanks vie toho o ovciach neskutočne veľa a rád sa o to podelí s čitateľom. Je scestovaný, no napriek tomu sa vždy najradšej vracia domov. Recipientovi svojej eseje ponúka okrem pohľadu na pastierstvo v Matterdale aj obraz pastierstva v rôznych končinách sveta. Netají sa svojimi snami a túžbami a necháva nás ponoriť sa do jeho života a načrieť z neho všetko pozitívne a hodnotné: „Všetci chceme žiť z darov zeme, ale väčšina z nás to túži robiť tak, aby sa sovy vracali hniezdiť do stodôl, aby v potokoch plávali vydry a na lúkach sa pásli srny“ (s. 164).

    Po skici Erika Baláža Stratená voda je tento text ďalším, ktorý jednak nastoľuje environmentálnu otázku, ale aj ponúka viacero podnetov na zamyslenie. Autor nazerá na čas strávený v prírode ako na niečo prirodzené, čo by malo byť, avšak vo viacerých prípadoch nie je súčasťou našich životov, ako aj životov našich detí. Text apeluje na to, aby sa čitateľ zamyslel, kam speje vzťah človeka k prírode a ako s ňou nakladá. Nejde tu primárne len o jej ochraňovanie, ale aj opätovné spolunažívanie, vracanie sa k tomu, čo bolo pre nás kedysi – ešte nie tak dávno – úplne prirodzené, ako napríklad možnosť pobehať si bosými nohami po tráve: „Keď som to začul, nevedel som, či sa mám od radosti smiať, alebo plakať od smútku, lebo čosi také prosté, také prirodzené pre všetky predchádzajúce generácie sa dnešným deťom stáva čoraz vzácnejším. Čo sme to vybudovali za svet? Každý by mal mať miesto, kde môže roztiahnuť krídla a vzlietnuť“ (s. 123).
     
    „Ber sa taj k tej vratli“
    Dôležitosť a krása pastierstva, ale aj život v lone prírody sú tu vyobrazené tak, ako ich vníma autor. Nemá pritom potrebu porovnávať svoj život so životmi iných ľudí, kritike sa tiež viac-menej vyhýba, len kde-tu ponúka podnet na zamyslenie a nestráni sa ani všadeprítomným emóciám. Rebanksov Pohľad pastiera vytvára akúsi mozaiku príbehov z jeho života, ako aj zo života jeho blízkych a kolegov, keďže sú to práve ľudia, čo dané končiny formuje. Títo sú pritom spätí s prírodou tak, ako to v súčasnosti dokáže už len málokto. Kompozične je kniha rozdelená na kratšie kapitoly kde-tu popretkávané textami, na ktorých badať autorovho poetického ducha. Hoci nie je povolaním spisovateľ, napriek tomu dokáže sprostredkovať svoje poznatky o pastierstve a oblasti Lake District, doplniť ich príbehom, ako aj poukázať na ním preferované hodnoty pútavou formou, ba dokonca aj pobaviť recipienta každého veku. Zaujímavým osviežením textu je i slovník pastierskych pojmov (ber sa = choď; taj = tam; vratľa = bránka), čo mu dodáva na expresívnosti prejavu.

    Dôležitosť tejto knihy spočíva predovšetkým v jej autenticite a prirodzenosti, ale aj v poukázaní na významnosť pretrvávania takej ľudskej práce, akou je pastierstvo. Je skvelé prečítať si, že hoci vývoj nezastavíme, ešte vždy sú ľudia odhodlaní zachovávať život v podobe, v akej ho poznáme už stáročia, pričom z dostupných moderných prostriedkov si berú len to najpotrebnejšie. Že z tejto knihy priam sála pozitívna energia a pokoj azda ani netreba spomínať.
     
    Jana Šulková