Nová odroda hrdinov

  • Recenzované dielo

    Svet podľa Filka
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/04
  • Autor recenzie

    Ľubomír Jaško
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Štátni úradníci nezvyknú byť centrálnymi postavami kníh. Vlastne občas áno – keď zlyhajú, okrádajú štát, zapletú sa s mafiou alebo vymyslia inú neprávosť, ktorou sa neslávne preslávia. Martin Filko je, našťastie, iný prípad. V čase tragickej smrti bol hlavným ekonómom a riaditeľom Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií a Svet podľa Filka je primeranou a dôstojnou knižnou spomienkou na vzdelaného, inšpiratívneho a nekonformného človeka.

    Kniha je zbierkou niekoľkých reflexií od Filkových blízkych priateľov, spolupracovníkov a príbuzných, prevažnú časť však tvoria jeho texty – blogy, postrehy a analýzy, ktoré stihol publikovať v slovenských médiách. Nechýbajú rozhovory s ním, lebo Filko sa prirodzene vzhľadom na svoje aktivity médiám vyhýbať nemohol. A ani nechcel. Takto vzniká bohatý a viacvrstevný obraz odborníka, vzdelaného ekonóma a nadšeného reformátora ťažkopádneho systému.

    Martin Filko v okruhu svojich kolegov a priateľov často rozprával príbeh o sicílskych prokurátoroch. Mladí prokurátori na Sicílii čelili v neskoršom povojnovom období veľkej dileme. Vedeli, že by úspešnú kariéru na bohatom severe „nespravili“, lebo im chýbali patričné konexie. A doma na juhu kariéra zasa závisela od ochoty spolčovať sa s mafiou. A to nechceli. Rozhodli sa, že budú mafiánov riadne vyšetrovať, a tak redukovať ich silu. Nenechali sa podplatiť a ich práca nakoniec slávila úspech. Došlo k rozbitiu starých mafiánskych štruktúr. Keď zabili jedného z nich, obyvatelia Palerma vyšli do ulíc. Do služby sa prihlásili ďalší, ktorí chceli v boji proti brutálnej mafii uspieť.

    Filkov postoj bol v mnohom podobný. Nezvolil si ľahšiu možnosť sebarealizácie v cudzine alebo v súkromnom sektore. Nepožiadal ani o vstupenku do slovenskej politicko-oligarchickej elity. Vybral si na prvý pohľad tú najmenej atraktívnu cestu. Vedel, že pomery v štáte sa dajú meniť len zvnútra. Nemohol sa vyhnúť konfliktom na viacerých „frontoch“. V jednej skupine textov sa venuje úrovni (a, žiaľ, biede) slovenskej ekonomickej vedy, ktorá trpí izolovanosťou od sveta. Domnelí „experti“ si zasluhujú úvodzovky, lebo ekonómia sa v ich prevedení zvrháva na reklamnú činnosť v prospech svojho združenia. Tomu všetkému asistujú pohodlní novinári. Kvalite nepomáhajú ani vysoké školy.

    Ďalším Filkovým rizikom bola ochota spolupracovať s politikmi. Je ťažké vnášať reč čísel a jasných analýz do prostredia, v ktorom je základnou objednávkou dopyt voličov a úspech vo voľbách. Všetky ostatné riziká a ťažkosti súviseli so životnou stratégiou mladého muža, ktorý investoval do svojho talentu svoj život, urobil si z neho záľubu a pokúsil sa „nakaziť“ aj ďalších. K tomu všetkému dokázal uveriť, že iniciatívny úradník dokáže presadiť užitočné veci napriek politickým tlakom a všeobecnej pasivite. S mladíckou drzosťou šiel po pokrytectve ekonomických analytikov a iných lenivcov, ktorých intelektuálna bieda pravidelne prispievala k úpadku štátu. Jeho „mudrovanie“ bolo v konečnom dôsledku praktické. Šlo o „hodnotu za peniaze“, a teda o rozumné a efektívne spravovanie krajiny.

    Filkov publicistický štýl je čitateľsky príťažlivý. Najväčšou zbraňou je otvorenosť. Pokiaľ nemusí hrať na všetky strany, je dôrazný. Môže pomenovať veci bez okrás a manipulovania. K tomu pridáva nápaditosť, humor a ochotu oživiť suchopárnu ekonomickú vedu sloganmi z rockových hitov a presahmi do popkultúry.

    Dôležité je to, že nejde len o publicistiku. Šikovných autorov šikovných textov je dosť, tento sa však do vecí naplno zaplietol. Cieľom nie je fanatická práca na akomsi fiktívnom HDP či nižšom rozpočtovom deficite, ale kvalitnejší, bohatší a ľahší život bežných ľudí. Toto je nový druh hrdinov. Chýba im pátos. Nie sú aktérmi dramatických príbehov súcich na sfilmovanie. Často sedia do neskorej noci v úradoch a musia sa boriť s grafmi a tabuľkami. Napriek takémuto nedostatku drámy sú pre demokraciu extrémne osožní. Posilňujú nádej, že svet môže byť napriek všetkým chaosom rozumne usporiadaný.
     
    Ľubomír Jaško