O záhade v pohorí Tribeč

  • Recenzované dielo

    Trhlina
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/01
  • Autor recenzie

    Ľubica Psotová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Nový mysteriózny triler Jozefa Kariku Trhlina odkrýva pre širokú verejnosť menej známu legendu o miznutí ľudí v pohorí Tribeč. Autor si zvolil netypické podanie – sprostredkovanie príbehu muža, ktorému tajomné udalosti zasiahli priamo do života. Tak sa v románe ocitli dvaja interpretátori – autor ako sprostredkovateľ deja a postava Igora ako rozprávač. Karika beletristicky spracoval niekoľkohodinové nahrávky zo stretnutí s Igorom. Jeho emotívne, rozrušené, niekedy aj zmätené podanie prežitých udalostí spisovateľ prepísal do podoby románu, pričom na obsahu vypovedaného nič nezmenil.

    Na viacerých miestach textu však uvádza vlastné postrehy z rozhovoru, osobné názory či výsledky výskumu v teréne. Neraz odkazuje na záznamy mimo textu, ktoré obsah knihy priamo dopĺňajú a svojím autentickým charakterom dôsledne pomáhajú prehĺbiť čitateľský zážitok. Na mimotextovú realitu (iné filmové a literárne diela, internetové stránky) sa často odvoláva aj samotný rozprávač, čím kniha vytvára ešte bohatšiu sieť vzťahov a ponúka veľmi presvedčivý náhľad na výrez zobrazovanej reality. Táto skutočnosť, ako i fakty, že rozprávač je nespoľahlivý a jednoznačne ide o dielo v diele, svedčia o postmodernistickom charaktere textu. Karika výborne uplatňuje všetko, čo mu forma umožňuje, a vťahuje čitateľa priamo do deja. Vytvára ilúziu skutočne prežitého, ktorá mu pomáha najmä pri podaní záverečných scén, pri vykreslení kľúčových, finálnych situácií.

    Prvky mysterióznosti až hororu do diela vnáša nielen samotná legenda, ale aj podanie okolností, do ktorých sa postavy dostávajú. Neutrálna narácia sa strieda s emotívnym, expresívnym rozprávaním. Z vonkajšieho sveta rozprávač pravidelne uniká do atmosféry sveta vnútorného, k zachyteniu myšlienok, citov, vášní, k ilustrácii svojho psychického stavu. Dielo sa opakovane pokúša zachytiť absurditu, netypické ľudské vnímanie, vychýlenie zo zaužívaných logických princípov, časopriestor, v ktorom nič nedáva očakávaný zmysel. A práve v tejto snahe kladie naliehavé otázky: Čo logické je a čo nie je? Existuje iná logika, ktorú pri vnímaní niektorých javov možno aplikovať? Ako funguje ľudské vnímanie?

    Text rovnako poskytuje i zaujímavé postrehy o strachu, o dôvodoch jeho vzniku a priebehu, o ľudskom konaní, vedomí či vnímaní. Podnecuje k sebaskúmaniu, k analýze vlastných spomienok i skúseností.

    Trhlina v rámci možností literárneho diela nahliada cez škáru našej reality do iného sveta s inými pravidlami a iným charakterom. „Ohmatáva“ ho pohľadom „záhadológa“ i vedca. Nevyjadruje definitívne stanovisko, nenabáda, neradí. Nový Karikov triler Trhlina je vydareným výletom do sveta, ktorého existenciu nemožno potvrdiť ani poprieť. Je jedinečný práve tým, ako otvára dvere. A je iba na čitateľovi, koľko zážitkov si z literárnej expedície odnesie.
     
    Ľubica Psotová