Partizánova dcéra - Louis de Bernières - Mystifikátor

Mystifikátor

  • Recenzované dielo

    Partizánova dcéra
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2009/16-17
  • Autor recenzie

    Peter Mráz
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Mystifikátor

    Louis de Bernières: Partizánova dcéra. Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009.

    Preklad Vladislav Gális

        Britský prozaik Louis de Bernières nie je slovenskému publiku neznámym. Jeho román Mandolína kapitána Corelliho (vyd. Slovart 2000) k sebe pripútal mnohých čitateľov. Romantický nádych vyludzovaný strunami mandolíny sa stal dychom, ktorým vonia aj ovzdušie autorovho najnovšieho textu, knihy Partizánova dcéra. Jej dej sa vinie okolo životov dvoch ľudí: ženy a muža.

    Roza je skúsenou ženou. O panenstvo príde z vlastnej iniciatívy so svojím otcom, bývalým partizánom. Prejaví tým ľútosť voči jeho osudu, či je to len výmysel dospievajúcej dievčiny? Je možné uvažovať o správnosti skôr napísaného. Silný a mocný Rozin otec, prívrženec partizána Tita, je veteránom, na ktorého bedrá ťažko dolieha povojnová realita Titovho režimu. Cíti, že len pevná ruka jeho niekdajšieho spolubojovníka drží mnohonárodnostný kotol pohromade, stáva sa psychickou troskou, rozpadá sa mu manželstvo, a bojí sa o budúcnosť svojej dcéry. Jej rozhodnutie odísť nevdojak schvaľuje. Rozino správanie je napriek prísnej výchove pre mnohých šokom. V erotike sa ako –násťročná zdokonaľuje lesbickými hrami so svojou najlepšou priateľkou. Neskôr „neodolá“ ani zvodom svojich vysokoškolských spolužiakov. Zlomom v jej živote je sklamanie v láske. Po ňom odchádza, po ňom sa v Londýne stáva kurtizánou. Päťsto libier je jej bežná taxa. Brutálne znásilnenia či viaceré potraty akoby ňou nepohli. Roza žije dvadsať rokov, a zážitkov má ako štyridsaťročná.

    Štruktúra románu Partizánova dcéra je rámcová: Rozino rozprávanie je prepletané naň reagujúcim rozprávaním jej poslucháča Chrisa, a to je vsadené do spomienok rozprávača Chrisa. Dynamicky sa rozvíjajúci príbeh stretu dvoch ľudí z opačnej strany politickej barikády, na ktorý si s odstupom troch desaťročí jeho mužská polovica spomína, je zmesou túžob, ako záznamom skutočne prežitých udalostí. Príbeh štyridsiatnika Chrisa, životom znudeného Angličana, a dvadsaťročnej Rozy, ktorá sa na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia vydá z Titovej Juhoslávie hľadať šťastie do Británie, je plný napätia, latentnej erotiky, kriminálnych záhad a tajomného mlčania.

    Chris predstavuje človeka, ktorý nemá zmysel života. Nasadzuje si preto masku. Tá ale neprilieha. Pod výzorom džentlmena nachádzame človeka túžiaceho po láske. Nenávidí stereotyp, aby doň čoraz väčšmi upadal. Rozpráva, a pritom nemá odvahu vypovedať svoju autenticitu. S manželkou sa už nestýka, len zarába, zarába, drie ako kôň, a stále nič nemá. Dcéra študuje kdesi na Novom Zélande, priatelia sú v nedohľadne. Je prirodzené, že stretnutie s krásnou Rozou je preň vykúpením. Bytostne po nej túži. A každý deň dostáva to isté – príbeh novodobej Šeherezády, ktorá si svojho pána drží od tela. Oným mečom, ktorý je položený medzi nich, je znovu re-konštruovaný fiktívny svet spomienok, dúfaní, zážitkov, prežívania a snov ľudí, ktorí hľadajú komunikáciu.

    Čitateľ, ktorý sa začíta do príbehu Rozy a Chrisa, môže ostať príjemcom napínavého príbehu s romantickým pozadím, môže vnímať erotické obrazy, ktorými autor nešetrí, môže sa pri Rozinom únose a znásilňovaní báť o osud hlavnej hrdinky, alebo môže čítať kulturologické, politické, filozofické, náboženské a intertextové pozadie Bernièresovho románu. V jeho závere bude zaskočený, prekvapený, možno sklamaný. Dozaista v ňom však ostane silný pocit...a chuť niečo urobiť.

    Peter Mráz