Pod závojom bohyne Maat - Milan Augustín - Príliš veľa inšpirácie

Príliš veľa inšpirácie

  • Recenzované dielo

    Pod závojom bohyne Maat
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2005/02
  • Autor recenzie

    Ľuboš Svetoň
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Príliš veľa inšpirácie

    Milan Augustín: Pod závojom bohyne Maat

    Bratislava, Goen 2004

      Kto aspoň trochu pozná tvorbu Milana Augustína, vie, že tohto autora možno označiť ako širokospektrálneho. Jeho záujmy sú neuveriteľne široké. V jeho najnovšej knihe Pod závojom bohyne Maat akoby mu však tematické i štýlotvorné zábery splývali a prelínali sa. Augustín, nabitý zaujímavými poznatkami, čo mu možno len závidieť, čitateľa v bohatých diskurzoch oboznamuje so všetkým možným. Od pôvodu talianskych cestovín cez hypotézy o staroegyptsko-austrálskych kontaktoch až po špecializovanú ponuku súčasných parížskych starožitníctiev. Vo svojej podstate sa nám ale dostáva do rúk dielo o panovníkoch XVIII. dynastie kráľov a kráľovien starovekého Egypta.

      Na druhej strane treba popravde priznať, že práve priveľká diskurzívnosť čitateľa odvádza od hlavnej línie. Pod závoj bohyne Maat ukryl autor inšpirácie na niekoľko ďalších kníh. Možno práve v tejto prednosti je aj najväčšia slabina diela. Nepomáha ani niekoľkonásobné opakovanie tých istých faktov, najmä keď v podaniach sa zamotal aj sám autor: raz isté objavy uvádza ako svoje vlastné, raz ako istého francúzskeho pána L., o ktorom sa môžeme len dohadovať, či naozaj jestvoval, alebo si ho autor primyslel, aby mal provokujúci náprotivok.

      Korunu zmätkom nasadzuje jazyková úprava. Chyby navodzujú dojem, že jazyková redaktorka redigovala iný text, a nie ten, ktorý sa čitateľom dostal do rúk. Autorovi možno vytknúť, že síce dokáže vyvolať napätie, očakávanie odhalenia tajomstva, ale v množstve rôznych myšlienok sa mu tajomstvo buď rozglejuje, alebo čitateľ vlastne zistí, že mu ho autor už dávno prezradil. Kúzelník, ktorý chce spod závoja bohyne Maat vyťahovať prekvapenia ako esá z rukáva, musí dbať aj na logickú nadväznosť a efektnosť gradujúcich sekvencií.

      Milan Augustín, zdá sa, sa bráni zaradeniu do kategórie autorov literatúry faktu. Osobné až intímne vyjadrenia, ktoré sa prepletajú pomedzi odborne fundovanými zamysleniami, vytvárajú zaujímavú koláž, aj keď občas trochu násilnú. Tiež nie každému zavonia skromnosťou časté pripomínanie autorových literárnych aj neliterárnych aktivít i pochvál jeho osoby najmä z úst neslovenských odborníkov. Na druhej strane sa môžeme pýtať, či skromnosť utiahnutá v kúte je pre dnešného slovenského tvorcu odporúčania hodná vlastnosť. Ako sme už naznačili, k dramatickosti má Augustínov text ďalej, vďaka emotívnosti by sme ho však mohli označiť za cudného básnika faktov. Že prečo cudného? Medzi ním a nami ostáva cudný závoj bohyne Maat...

    Ľuboš Svetoň

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013