Potreba milovať - Miroslav Búran

  • Recenzované dielo

    Potreba milovať
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2015/04
  • Text

    Tvarový minimalizmus charakterizuje aj básnickú zbierku Miroslava Búrana Potreba milovať (Dali 2014). Stručné, ale presne mierené voľné verše sprostredkúvajú čitateľovi atmosféru miest a vzťahov, vibrácie sveta, na ktoré je lyrický subjekt mimoriadne citlivý. Do svojej mentálnej siete lapá obrazy a vnemy, ktoré rozdrobuje na mikrodetaily každodenného intímneho prežívania, aby z nich nakoniec sprostredkoval vlastnú momentku minulého zážitku, často vnímaného cez tmavý filter objektívu. Z útlych básní v častiach Odchody a Deň v Malom Ríme preteká smútok a strach, túžba po láske netriafajúca sa do cieľa, hľadanie úprimných vzťahov, sklamania, no v záverečnej časti Neviem už možno cítiť jednoznačne pozitívny závan života (báseň Opretí). Dom, tátoš, kakao, búrka – slová, ktoré evokujú pocity domova, zunia príjemne ako bezpečné detstvo v dedinskom dome. Pozitívne vlnenie, ktoré vydávajú, je umocnené vytríbenou básnickou formou naznačujúcou, že tu vypovedá profesionálny hotový básnik, ktorý prešiel etapou hľadania vlastného štýlu a má už nielen vypísané pero, ale aj veľmi presne vie, čo chce svetu povedať. Rozvíja sa nám tu mapa sveta mužských citov, taká odlišná od emócií poetiek – žien: možno je to na prvý pohľad pochmúrnejšia globálna vidina jestvovania, no o to viac poteší postupné objavovanie krásy v maličkostiach. Miroslav Búran pre nás odkryl u mužov tak často skrývaný vnútorný svet a použil na to svoj poetický kumšt, ktorý vhodne ladí s tematickým zameraním básní.
    Ľudmila Balážová-Marešová