Právo na život

  • Recenzované dielo

    Právo na život
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/02
  • Autor recenzie

    Lucia Mattová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Sudkyňa Fiona Mayeová, hlavná postava románu z pera britského spisovateľa a laureáta Bookerovej ceny, Iana McEwana (1948), sa pohybuje v prostredí presiaknutom liberalizmom a individualizmom, kde právo a pravda sú neraz ťažko uchopiteľné pojmy – najmä ak do toho vstúpi náboženstvo. Mayeová rozhoduje o životoch iných a ťažoba vlastných rozsudkov (akokoľvek podložených logickými argumentmi, faktami a právnymi výkladmi) zanecháva na nej nezmazateľné stopy. Uzatvára sa do seba.

    Dej románu čitateľa zavedie do siení Kráľovského súdneho dvora v Londýne. Sudkyňa sa špecializuje na rodinné právo a brilantne pozná všetky právnické kľučky. Vo svojej profesii dosiahla takmer všetko, no pre kariéru (ako to už býva) musela obetovať veľa: najmä deti, ktoré sa rozhodla nikdy nemať a nakoniec aj jej dlhoročné manželstvo, nečakane sa ocitajúce (pre ňu) v kríze. Ako sudkyňa videla veľa rozpadajúcich sa partnerstiev, ale keď sa sama dostane do rovnakej situácie, je zmätená a bezbranná. Snaží sa uniknúť a útočisko jej ponúkne komplikovaný a médiami ostro sledovaný prípad – takmer dospelý chlapec odmieta život zachraňujúcu liečbu pre náboženské presvedčenie. Ona má rozhodnúť. Má ho zachrániť aj proti jeho vôli, proti vôli jeho rodičov, proti tomu, čo hlása jeho náboženstvo? „Súdy by mali veľmi dobre zvážiť, či budú v záujme dieťaťa vynášať rozsudky v rozpore s náboženskými zásadami rodičov.“ Kde je hranica, ktorú už nesmie prekročiť?

    Anglický prozaik Ian McEwan je na slovenskom knižnom trhu dobre známy a preklady jeho diel (Operácia Medový motúz, Na pláži, Pokánie a i.) vyšli vo viacerých slovenských vydavateľstvách . V románe Právo na život načrtol aktuálne náboženské a etické otázky, ktoré ostro narážajú na liberálne princípy modernej spoločnosti. V tejto próze však tematicky ostáva iba na povrchu. Dejová línia rozprávania je pokojná, autor sa príliš neponára do psychického prežívania hlavných hrdinov. Osobné aj manželské turbulencie sudkyne Mayeovej pre jej „masku“ odmeranej profesionálky ostávajú v rovine výmeny trefných argumentov so zatrpknutým manželom (patriace skôr do súdnej siene ako do obývačky manželov). Adam, zomierajúci na leukémiu, je tiež vlastne iba siluetou ľudskej bytosti bez ostrých kontúr a detailov. Oproti tomu sa čitateľ dozvie pomerne veľa o špecifikách britského právneho systému a zvykového práva. Krátkymi vsuvkami nás McEwan oboznamuje s viacerými komplikovanými prípadmi hlavnej hrdinky, ktoré narážajú na hranice náboženskej a osobnej slobody jednotlivca. Práve tieto časti románu nútia k zamysleniu o skutočných hodnotách dnešného človeka a jeho dôstojnosti. Prekladateľka románu Katarína Jusková čiastočne uľahčuje čítanie nenásilnými vysvetľujúcimi vsuvkami pri niektorých menej známych reáliách anglického súdneho systému.

    Román Právo na život, napriek svojmu názvu, nie je žiadnym trilerom ani melodrámou. Má ambíciu ponúknuť čitateľovi zamyslenie sa nad čoraz aktuálnejšími otázkami, ktoré otvára dnešná liberálna spoločnosť pri stretoch s rigoróznou až fanatickou formou náboženstva – témy, ktoré možno vďačne hlbšie rozvíjať aj v ďalších dielach.
     
    Lucia Mattová