Priečny rez - Ján Maršálek

Pod kožu…

  • Recenzované dielo

    Priečny rez
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2012/20
  • Autor recenzie

    Miloš Leng
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Bratislava, Post Scriptum 2012

    Božský rez zname­ná rozčlenenie ale­bo usporiadanie is­tého celku či útvaru a jeho častí tak, že pomer menšej časti k väčšej je rovnaký ako pomer väčšej časti k celku. Tento pomer vystihuje
    prirodzenú, oku aj duši lahodiacu, krásu a proporčnosť“ (Doslov). Čo však prináša Priečny rez Jána Maršálka? Koreluje rez Božský s  rezom Priečnym? Ak áno, do akej miery?

    V poradí piata básnická zbierka trenčianskeho rodáka Jána Maršálka je predovšetkým (prie)rezom jeho tvorby. Člení sa na päť častí. Prvá časť s príznačným názvom Cesty a  návraty obsahuje texty z rokov 1991 – 2007. Aj tu, ako v celej knihe, nájdeme básne písané voľným aj klasickým viazaným veršom, pričom niektoré z  nich vznikajú fúziou týchto postupov (Raz príde). Čitateľa oslovujú motívy domova, lásky, prírody… No jedným z  najdominantnejších je motív kríža. Akoby musel stále vystupovať do popredia, aby zdôrazňoval nelichotivý údel človeka na zemi. Pozrime sa na báseň Putujem, ktorá zaujme najmä heroickým gestom v závere: „idem / lebo nevládzem / stáť“. Básne v  druhej časti zbierky sú organizované ako sled tematicky univerzálnych výpovedí. V  nich sa opäť stretávame s  motívom domova ako s  miestom „stvoreným pre báseň“ (Domov), v protiklade stojí „svet bez slov, / pustý a bezútešný, / bez zmyslu, bez rados­ti“ (Krajina nula). Toto napätie sa snaží Maršálkov lyrický subjekt prekročiť radosťou „z básne / a z dobre prežitého dňa“ (Iná radosť). Inak to nie je ani v tretej časti zbierky Drobnice. V nej sa autor necháva sčasti inšpirovať východným umením tvorby miniatúrnych krajiniek – saikei; svoje „krajinky“ však skladá zo slov. Tieto minimalistické žánrové útvary pripomínajú do veľkej miery ďalší východný (pôvodne japonský) fenomén hai ku. Príťažlivý je najmä ich kontemplatívny rozmer. Posledná časť Väčšie plátna obsahuje tri dlhšie básne. Dominujú v nich religiózne námety z kresťanského prostredia a leitmotív kríža, v ktorom lyrický subjekt nevidí iba odvrátenú stránku života, naopak: kríž okrem strastiplného a  bolestného údelu apostrofuje aj jedinečnú osobnosť Boha, ktorý stojí na začiatku čohosi nového: „Niečo sa končí a niečo začína, / každým okamihom, / kaž­dým úderom srdca“ (Naklonená rovina).

    Zbierku uzatvára esejisticky ladený text Božský rez, v  ktorom autor prehodnocuje nielen poslanie krásy. A čo dodať na záver? Priečny rez nemá ďaleko od toho Božského. I napriek občasným poetologickým klišé a prítomnosti textov zo starších období zbierka Jána Maršálka pôsobí konzistentne a  zrelo. Každému zvedavcovi sa určite zareže pod kožu! Priečne.