Príroda deťom

  • Recenzované dielo

    Rastlinopis
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/09
  • Autor recenzie

    Veronika Jánošíková
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Viac než kedykoľvek predtým je dnes dôležité prinášať deťom čo najviac poznatkov z prírody. Zabúdame na lieky, ktoré nám príroda ponúka, na potravu, ktorá v lesoch a na lúkach rastie, na materiál, s ktorým možno ľahko a dostupne pracovať. Rastliny, bylinky a stromy sú v dnešnej modernej dobe, bohužiaľ, podstatne menej známe oblasti než napríklad oblasť techniky. Strácaním kontaktu s prírodou strácame aj samých seba a sme uväznení a oddelení od všetkého živého, čo má za následok nielen ekologické katastrofy, ale aj fakt, že je dnešný človek menej šťastný. To, že sa to snažíme nevidieť, ale neznamená, že sa to nedeje. Fakt, že v súčasnosti trávia deti menej času vonku, spôsobuje okrem iného to, že ich vedomosti o rastlinstve či fungovaní ekosystému sú slabšie. Na to, aby dnes odborná kniha pritiahla mladšieho čitateľa, potrebuje v prvom rade zaujať vizuálne, a to je to, čo kniha Jiřího Dvořáka Rastlinopis s podtitulom Podivuhodné pravdy a výmysly zo zeleného sveta do bodky spĺňa.

    Od prvého českého vydania Rastlinopisu síce uplynulo šesť rokov, no jeho znovuzrodenie v slovenskom preklade Jána Litváka vo vydavateľstve Artforum je priam zázračné. Akoby sa okolo tohto titulu vytvoril kult čitateľov, fascinovaných kúzelnosťou prírody, podanou rozprávkovou formou. Autor Jiří Dvořák je už na poli detskej literatúry známym menom a aj pre jeho záľubu v rastlinovede a živočíšstve. V knihe Rastlinopis predstavuje vyše päťdesiat abecedne usporiadaných kapitol v podobe krátkych humorných poviedok alebo veršovačiek, do ktorých sú nápadito zakomponované fakty o rastlinách, a to rovnako našich, ako aj exotických. Nielen konkrétne rastliny sú predmetom kapitol. Dozvedáme sa totiž aj to, čo je a ako funguje: chloroplast, genetika, florigén, mykoríza, či z čoho vlastne vznikol aspirín. Pri nejednej kapitole sa dozaista čitateľ prekvapí, pretože sa okrem známych rastlín ako vlčí mak, tulipán, gaštan, hruška či agát objavujú aj napríklad cykas woodov, bromélie či smradoška. Aj preto je kniha obohacujúca nielen pre detského čitateľa. Naoko nie veľmi strohé držanie sa príslušnej témy kapitoly sa prejavuje niekedy odbočením, ktoré ale veľmi rafinovane končí presným vypovedaním svojho predmetu. Priateľské a vtipné prihováranie sa priamo čitateľovi je natoľko otvorené, že po prečítaní sa javí Dvořák ako náš blízky priateľ či obľúbený učiteľ. Fascinujúce príbehy jeho sveta otvárajú dvere fantázie, v ktorej aj tie najnudnejšie fakty nadobúdajú príťažlivú podobu.

    Súčasťou knihy sú aj vsuvky po stranách jednotlivých kapitol „Veríte tomu?“ a „Dobrá otázka“, ktoré text ozvláštňujú poukazovaním na ďalšie zaujímavosti. Kto napríklad tušil, že sa najdrahšia káva na svete pripravuje z hovienok cibetky? Kde vzniká najviac kyslíka, keď nie v tropických pralesoch? Koľko listov môže byť na starom javore mliečnom? Je možné, že by existovali rastliny bez listov, koreňov či dokonca bez stonky? Ako šepotavý hlas do vetra sa kde-tu objaví aj nejaká hádanka, ktorá dodáva celkovému dojmu až poetický podtón. Neodňateľnou a zásadnou stránkou je najmä vizuálna spolupráca s ilustrátorkou Alžbětou Skálovou. Akvarelové ilustrácie či jednoduché kresby dotvárajú celok knihy. Hravosť, s ktorou text poňala, baví na vysokej úrovni, a to nielen deti, pretože často volí až dômyselný komiksový prístup s bublinovými textami. Nápadité kresby a maľby veľakrát akoby rozprávali ďalší príbeh, alebo otvárali novú dimenziu už prečítaného. Napríklad ako stvárnenie mnohopočetnej rodiny kapusty obyčajnej v podobe rodokmeňa, v ktorom prichádzame na to, že aj taký karfiol, kel, brokolica či kaleráb majú rovnakú „krv“.

    Po Rastlinopise radi siahajú aj učitelia, pre ktorých je čiastočne kniha taktiež určená, keďže jej súčasťou sú aj dvadsaťsedem stranové pracovné listy dostupné na internete, vhodné na precvičenie „učiva“. Je ideálnou knihou na prvotný vstup a zoznámenie sa s fungovaním prírody, najmä preto, že ju predstavuje presne takú, aká skutočne je: Nádherná, zázračná a plná tajomstiev.
     
    Veronika Jánošíková