Príťažlivý návrat k prameňom

  • Recenzované dielo

    Viedenská maľovaná kronika / Chronica Dicta
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/06
  • Autor recenzie

    Dušan Zupka
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Heslo humanistických vzdelancov ad fontes, znamenajúce návrat k prameňom, kládlo dôraz na priamy kontakt so zdrojmi informácií a nespoliehanie sa len na interpretáciu povolanými, či samovyvolenými vykladačmi dejín.
     
    Táto otázka je práve dnes vysoko aktuálna. Knižný trh je (a platí to rovnako aj o internetových portáloch) zaplavený brakovými, často až diletantskými prácami, ktoré sa usilujú podať „alternatívny“, „utajený“, či „práve objavený“, „profesionálnymi historikmi úmyselne zatajovaný“ výklad dejín. Tieto práce stoja na nekritickom prístupe k dejinám, nezvládnutí metodológie a interpretácie, no a predovšetkým na absolútnej neznalosti dobových prameňov. Práve tie sú pritom alfou a omegou písania o dejinách.
     
    Prvý kompletný preklad
    Vydavateľstvo Perfekt dlhodobo publikuje práce venované slovenským dejinám. V roku 2014 prišlo s mimoriadne podnetným nápadom publikovania základných prameňov k slovenským (v prípade starších dejín uhorským) dejinám. Po Kronike Jána z Turca (2014) sa objavil ako druhý zväzok najdôležitejší prameň uhorských stredovekých dejín – takzvaná Viedenská maľovaná kronika. Významné časti tejto práce síce vyšli v slovenskom preklade Júliusa Sopka v edícii Kroniky vo vydavateľstve Rak, no terajšia edícia je prvým kompletným prekladom tohto kronikárskeho diela do slovenčiny. Zvyšné časti preložila historička Tünde Lengyelová a o úvodnú štúdiu o kronike sa zaslúžil profesor Ján Lukačka. Tak, ako v prípade Kroniky Jána z Turca, aj Viedenská maľovaná kronika vyšla vo faksimile edícii, a čitatelia tak majú jedinečnú možnosť vziať do rúk kroniku aj s jej originálnym latinským textom. Navyše, ako už prezrádza samotný názov kroniky, jej zachovaný rukopis z druhej polovice 14. storočia bol zhotovený s desiatkami prekrásnych miniatúr tvoriacich samostatnú vrstvu tohto historického prameňa.
     
    Zrekonštruovať informácie
    Viedenská maľovaná kronika tvorí jednu z dvoch zachovaných verzií takzvanej Kronikárskej kompozície štrnásteho storočia – teda hlavného naračného prameňa k najstarším uhorským dejinám. Druhou skupinou sú rukopisy sledujúce takzvanú Budinskú kroniku. Viedenská maľovaná kronika dostala svoj názov podľa miesta jej zachovania. Jej vznik sa prevažne datuje medzi roky 1358 – 1370 a za autora textu sa považuje Marek z Káltu, hoci pre nedostatok prameňov to nemožno jednoznačne dokázať. Nepochybne však vznikla na dvore uhorských Anjouovcov, čo dokladá aj bohatá ilustračná časť kroniky. Jej finálna verzia pochádza teda z dvora uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého (1342 – 1380), no usiluje sa podať dejiny Uhrov a Uhorska od počiatkov až do autorovej prítomnosti. Je pravdepodobné, že kronikár vychádzal zo starších predlôh a že najstaršie pasáže sledovali tradíciu zachovanú v takzvanej Najstaršej uhorskej kronike, ktorá sa dodnes už nedochovala. Práve preto sú viacerí historici kritickí a vyjadrujú vážne pochybnosti nad poznávacou hodnotou kroniky pre najstaršie obdobie uhorských dejín. Pre nedostatok iných naratívnych prameňov k uhorským dejinám 11. a 12. storočia nemožno však Viedenskú maľovanú kroniku jednoznačne zavrhnúť. Skôr ide o to dokázať interpretovať a zrekonštruovať informácie v nej zachytené v komparácii s inými prameňmi, ako napríklad s listinami, listami či kronikami pochádzajúcimi z okolitých krajín. Snahu o objektivitu deklaruje aj úvod do kroniky, kde autor píše: „pustil som sa do tejto kroniky...zozbieral som to zo starých kroník, vypísal odtiaľ, čo je pravda, a v každom prípade som spochybnil, čo je falošné“.
     
    Treba ju vedieť čítať
    Viedenská maľovaná kronika je výnimočná aj vďaka svojej vizuálnej stránke. Desiatky miniatúr ponúkajú autentický pohľad do skriptória umelca 14. storočia, sú vzácnym prameňom k dobovej móde či architektúre. Poskytujú tiež cenné informácie ku genealógii uhorských šľachtických rodov, k štátnej symbolike uhorského štátu či k predstavám, aké mali umelci a literáti anjouovskej doby o svojich dejinách a predchodcoch. Kronika napríklad poskytuje aj najstaršie (aj keď vysoko idealizované) zobrazenie bratislavského hradu.

    Návrat k prameňom, teda ich vydávanie v moderných príťažlivých edíciách je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako priviesť mladú generáciu k čítaniu a poznaniu svojej histórie. Zároveň dáva možnosť byť v priamom kontakte s našimi dejinami, zamyslieť sa nad pôvodným textom a vytvoriť si vlastný názor na historické udalosti. Pre odborníkov ide o dôležitý text tvoriaci základ uvažovania o našich najstarších dejinách, pre laických čitateľov zase o príťažlivé, poučné a často prekvapivo zábavné čítanie. Čitateľ sa dozvie rozmanité informácie prezentované vo forme anekdot: ako pohanskí starí Maďari dobýjali Európu pomocou Božej milosti (!); ako odvážni Bratislavčania prevŕtali lode cisárskej armáde kotviacej na brehu Dunaja; či ako vyzeralo naplánovanie a vykonanie atentátu na kráľovský pár v polovici 14. storočia. „Viedenská maľovaná kronika ani po viac ako 650 rokoch od jej vzniku nestratila nič zo svojej neobyčajnej krásy,“ uzatvára v predslove Ján Lukačka. Stačí len vedieť, ako ju čítať a ako správne pochopiť, čo nám chce povedať.
     
    Dušan Zupka