Rodinu straší čierny havran

  • Recenzované dielo

    Prekliatie
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/04
  • Autor recenzie

    Jakub Pokorný
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Román s názvom Prekliatie sa žánrovo dotýka hranice medzi trilerom a hororom. Sála z neho temná a bezútešná atmosféra plná mysticizmu, majúca za úlohu čitateľa pohltiť a nepustiť až do poslednej strany. Ocitáme sa v rodinnej dráme – otec opustil rodinu a jeho manželka žije sama s tromi deťmi v dedinke Vlkolínec pri Ružomberku. Pravidelne ich navštevuje tajomný Havran – akýsi zmutovaný človek, ktorý im vraždí domáce zvieratá a najmä psychicky (ale aj fyzicky) ich terorizuje.

    Po rokoch, keď deti dospejú, odídu od matky. Démon ich neopúšťa, objavuje sa dokonca v horšej forme – dcéra Darina totiž zisťuje, že má chuť na surové ľudské mäso, navyše nenávidí všetkých blízkych. Našťastie vie svoju temnú stránku ovládať, a tak zisťuje, čo sa s ňou deje a či sú na tom jej bratia a matka podobne.

    Temný príbeh rodiny, ktorý vrcholí veľmi prekvapivým záverom, sa rozprestiera na viac ako dvesto stranách. Nachádzame sa v ňom v malebnej slovenskej prírode, najmä v pohorí Veľkej Fatry, navštívime ale aj Banskú Bystricu a Žilinu – kto dané lokality dobre pozná, bude sa pri čítaní cítiť ako doma.

    Kniha je písaná z pohľadu rozprávača, väčšinou je hlavným protagonistom dcéra Darina, ale dej občas prechádza plynulo pod iných členov rodiny. Kapitoly sú len štyri, každá je dlhá, čo je v priamom kontraste k moderným trilerom, kde si autori vystačia s pár stranami.

    Medzi klady Prekliatia možno zaradiť zaujímavý námet. Sú tu prítomné nadprirodzené javy, ale iba v takej miere, aby boli udalosti svojím spôsobom uveriteľné. Roman Kulich šikovne prirovnáva samotné prekliatie k už známej lekárskej diagnóze. Charaktery sú popísané realisticky, každý z nich má inú osobnosť. Matka je prísna a rešpektovaná, syn Tomáš je charizmatický, Richard je ten najšikovnejší a Darina problematická. Navyše sa povahovo vyvíjajú, čo je plus.

    Negatív je tu, žiaľbohu, tiež dosť. Autorský štýl písania je príliš komplikovaný. Vety sú neprehľadné a súčasne sa tu často opakuje už povedané. Udalosti namiesto rozprávača nezriedka vysvetľuje postava, čo považujem za nelogické a zbytočné. Nie všetko musí byť podrobne rozriešené. V konečnom dôsledku toto pôsobí na čitateľa skôr rušivo. Dialógy zaváňajú umelinou a strojenosťou. Ide tak v podstate o najväčší zápor celého textu.

    Prekliatie je treťou knihou Romana Kulicha (predtým Požierač a Dr. Weiss). Na kvalite knihy je to vidieť, dej je ucelený, bez zbytočných odbočiek a dáva vo výsledku zmysel. Je zrejmá kvalitná príprava a osnova. Stále je čo zlepšovať, najmä atmosféru. Dej je plný strašidelných prvkov, temnoty, ktorá má vydesiť. Nepustiť nikoho od čítania ani na krok. Na druhej strane to nefunguje tak, ako má. Problém rodiny Rúčkovcov ma nakoniec nezaujímal, na druhej strane som nemal ani nutkanie knihu prelistovať čo najrýchlejšie. Hlavný problém nakoniec vidím v spomínanom detailnom vysvetľovaní všetkého a v štýle vyjadrovania, ktoré nesedí do žánru trileru/hororu.

    Knihu by som určite nezatracoval a stojí za to si ju prečítať, najmä tým, ktorí inklinujú k nadprirodzenu, prírode a rodinným problémom – a pri trampotách tejto famílie sú tie naše hneď o čosi drobnejšie a menej dôležité.
     
    Jakub Pokorný