Rozumné srdce-Zuzana Szatmáry - Kým rozum precíti možno zmúdrie srdce

Kým rozum precíti možno zmúdrie srdce

  • Recenzované dielo

    Rozumné srdce
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2005/12
  • Autor recenzie

    Jaroslav Vlnka
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Kým rozum precíti možno zmúdrie srdce

    Zuzana Szatmáry: Rozumné srdce

    Levice, Koloman Kertész Bagala – L.C. A 2005

      Zbierka básní Zuzany Szatmáry pomenovaná oxymoronom Rozumné srdce (Dial up a Poem) (2005) vystihuje problematické rozpoloženie lyrickej hrdinky v nej. Tá sa totiž nachádza v stave ustavičného hľadania životných ciest, názorových orientácii, zmyslu, ale aj odpovedí na vzťahové otázky, či hľadania riešení tráum z minulosti. Rozumné srdce figuruje ako vytúžený cieľ rovnováhy citu a rozumu, ktorú sa pokúša hrdinka realizovať prostredníctvom básnickej výpovede.

       Z východiskovej pozície sa však tento cieľ javí ako ilúzia, ku ktorej sa však nemožno priblížiť cyklicky. Taká je totiž podoba hľadania, vytýčeného stavu naplnenia rozličného druhu, v tejto zbierke – má podobu kruhu. A  to len v lepšom prípade, v horšom predstavuje bludisko. V prípade, ak sa idealizovaný výsledok prekryje s východiskovou pozíciou situácia subjektu sa ešte viac komplikuje, rozpornosť zvnútorňuje a  beznádej prehĺbi: „Bohvie, čo vlastne chceme“ (s. 30).

       Autorka vo svojej básnickej využíva množstvo exotických motívov, ktoré implikujú možnosť úniku z momentálnej bezradnosti a takisto vytvárajú expresívny kontrast k reálnemu prežívaniu, ku každodennosti. A vôbec, kontrast je jedným z najobľúbenejších prostriedkov výstavby básne. Okrem barokového protikladu duša – telo, tu nájdeme hneď niekoľko symbolisticky ponímaných kontrastov: deň – noc, súmrak – svitanie..., ktoré súčasne odzrkadľujú mentálne premeny  vnútorného rozpoloženia, chápané ako reakcie na vonkajšie dianie.

       Tieto vnútorné poryvy sa Zuzana Szatmáry pokúša častokrát vykresľovať cez detsky nevinnú, čistú optiku. Nachádza tak kontinuitu vlastnej existencie a keďže sa na povrch derú zážitky z kultúrneho podvedomia, aj kontinuitu existencie ako takej. Jej básne majú nezriedka primárneho adresáta, spravidla je to Boh, ktorému sa prihovára formou litanickej výpovede, presiaknutej výčitkami a autokritikou. Na druhom póli stojí dieťa (azda vnútorné dieťa v človeku), ku ktorému sa prihovára formou uspávanky  alebo pripodobňuje videním sveta. Medzi týmito pólmi sa nachádzajú predstavitelia umenia  ako Chagall, Ferlinghetti, či Dürrenmatt, ale aj obrysy mužských postáv z konkrétnych vzťahov.

       Aj pokiaľ ide o formálnu stránku básní zbierka Rozumné srdce sa vyznačuje žánrovou a rytmickou variabilitou. Uspávanka, žalm či pieseň vymedzujú rôznu intenzitu a povahu prežívaných emócií, ich rozlične kadencie od nádeje k bezmocnosti. V celku zbierky odkazujú na rozorvanosť subjektu. Pokiaľ ide o rytmické hľadisko básní, autorka smeruje od uvoľneného vyjadrovania pocitov, dojmov k  určitej rytmickej organizovanosti verša. Od voľného verša prechádza k združene rýmovanému sylabickému veršu, napríklad v básni Blues kyslého dažďa: „Ja nemám nič, čo má cenu/ nemám tovar na výmenu/ nemám cukor, nemám bič/ vlastne nemám celkom nič“...

       Ťažko aj niečo dodať k tejto úprimnej spovedi srdečného rozumu - rozumného srdca. Poetka Zuzana Szatmáry hľadá to čo hľadá väčšina básnikov dnes. Pravda s individuálne osobitým básnickým odtieňom.

    Jaroslav Vlnka