„Smiech je dnes nedostatkovým tovarom ...“

  • Recenzované dielo

    Úsmevy a grimasy
  • Autor recenzie

    Lýdia Čelková
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    ... konštatoval podtatranský humorista Augustín Kuchár vo svojej najnovšej (v poradí už deviatej) knižke Úsmevy a grimasy. Tá prináša v priereze autorovu tvorbu v zastúpení všetkých humoristických žánrov a odráža jeho pozorný pohľad na okolitý svet. Zároveň čitateľa zoznamuje s jeho vzťahom k literatúre i vlastnej tvorbe. Kuchár napríklad spomína, že v detstve bolo čítanie jeho „hlavnou kultúrnou obľubou“ a že „získal nielen návyk, ale až potrebu čítania“. A práve od čítania bol už len krok k písaniu. Autor, ktorý debutoval krátkymi prózami v časopise Život v roku 1958 a venoval sa rozhlasovej tvorbe, vydal svoju prvú knihu literárnych miniatúr Výtržnosti v roku 1961. Dlhoročný pedagóg (neskôr riaditeľ) popradského gymnázia sa „zviditeľnil“ ako zakladateľ a šéf súboru malých javiskových foriem Divadielko OKO, pre ktoré písal scenáre a hry a získal 15 hlavných cien na celoslovenských prehliadkach. Vedel však aj rozoznať herecké talenty a venovať sa im (napríklad Jána Galloviča). Láskavý humor a satira ostali celý život stredobodom jeho pozornosti a Kuchár sa presvedčil o tom, že tento žáner mu je najbližší a najlepšie vystihuje jeho vnímanie a pozorovanie života. Po prvej knižke nasledovali ďalšie, ako aj publikovanie v humoristickom časopise Kocúrkovo.

    Úsmevy a grimasy sú plné vtipu, optimizmu a radosti zo života, ale autor si v nich nezakrýva oči pred chybami ľudí, rôznymi nešvármi, charaktermi či prešibanosťou. Materiál v knižke rozčlenil do štyroch kapitol a každú z nich uvádza motto. V prvej (najobsažnejšej) kapitole sa venuje Láske, ženám a iným pokušeniam („Najkrajšie ženy, nie sú najkrajšie ženy, ale tie, ktoré milujeme“). V ďalšej sa sústredil na tému Politika a politici („Politik – v jeho rukách je ohromná moc. Ibaže ruky si neumýva“). V tretej si zobral na mušku „filozofické úvahy“ – Myslím si, že myslím, teda asi som („Múdrosť je obmedzená, hlúposť nekonečná“). Záverečná kapitola patrí mladej generácii: Mládež, škola („Už v pätnástich zistila, že úsmev je najúčinnejší komunikatívny prostriedok“).

    Kuchárov aktuálny pohľad na svet okolo nás s úsmevom poteší, rozosmeje, ale aj prinúti pouvažovať. V jeho textoch nájde čitateľ kus obyčajného šťastia, ktoré mu autor s citom posúva. Neodmysliteľnou súčasťou knižky je 120 veselých karikatúr a kresieb výtvarníka a vydavateľa Milana Stana. Na záver treba ešte zdôrazniť, že Kuchárovou životnou filozofiou je optimizmus a humor, lebo, ako povedal, „pesimizmus je cesta do pekla“.
     
    Lýdia Čelková