Strach zo zrkadla

  • Recenzované dielo

    Strach zo zrkadla
  • Autor recenzie

    Elena Ťapajová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Strach zo zrkadla je najnovšou knihou Tatiany Jaglovej. Absolventka Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá pracovala v oblasti geofyziky a neskôr sa venovala naplno novinárskej dráhe, je autorkou knihy poviedok Deň motýľa a románov Znamenie ohňaŠialený nápad.

    Hrdinkou jej tretieho románu je Magdaléna, ktorá sa po rokoch vrátila z emigrácie do rodičovského domu v Bratislave. V knihe sa prelínajú jej spomienky na sedemdesiate a osemdesiate roky, kedy sa v Taliansku a Francúzsku presadila v módnej branži ako krásna modelka pod pseudonymom Isabella, a na roky deväťdesiate, keď ušla na čas do Portugalska, so súčasnosťou, v ktorej Magdaléna žije ako starnúca osamelá žena na Slovensku. Upúta príbeh osudového vzťahu k jej „objaviteľovi“ Arturovi, ale aj k záhadnému Zorionovi, neustále striedanie úspechov i pádov, lásky i sklamania. Nuž a snaha, ale i neschopnosť vymaniť sa z predurčenia – z takpovediac ženskej naivnej závislosti na niekom, kto bude vždy oporou, postará sa o teba a môžeš mu veriť, spoľahnúť sa na neho. Magdaléna, podobne ako väčšina z nás, túži totiž po láske a vnútornom pokoji, ktorý sa jej nedarí nájsť.

    Súčasnosť velebí mladosť. Súčasná slovenská ženská literatúra nemá núdzu o mladé hrdinky, prípadne ešte tak o ženy takzvaného stredného veku. Čitateľa prv narodeného teda poteší, že sa autorka neobáva stvárniť aj pocity starnúcej ženy (šesťdesiatničky) či starnúceho muža (sedemdesiatnika Artura).

    Strach zo zrkadla je výstižný a trochu aj symbolický titul. Patrí k istému veku nielen žien. Pri pohľade do zrkadla totiž nevidíme iba to, ako sa na nás podpisuje čas, ale chtiac-nechtiac bilancujeme a spomíname, ako sme ho prežili. Trpkosť nenaplnených snov, ľútosť nad tým, čo sme neurobili, chybnými rozhodnutiami, neuspokojivými vzťahmi i stálym hľadaním vnútornej rovnováhy a východiska z osamelosti a absencie rodiny. V prípade Magdalény je to jej vzťah k psovi Princovi či zatúlanej mačke...

    Tatiana Jaglová je silná v psychologickej drobnokresbe. Už pri jej poviedkach som oceňovala, že dokáže slovom maľovať, vystihnúť charakter i atmosféru. Teraz si navyše vybrala čitateľsky príťažlivú tému nahliadnutia do zákulisia zahraničných módnych mól či párty celebrít (skloňuje mená reálnych módnych tvorcov), ako aj prostredie svetových miest (Miláno, Benátky, Rím, Paríž, Viedeň, Lisabon) či mestečiek portugalského pobrežia.

    Autorka je dobrou rozprávačkou a napriek striedaniu časových úsekov udržuje napätie príbehu. Občas ako keby sa ocitla až na pomedzí žánru s príchuťou hororu či krimi príbehu. Veď jej protagonisti, najmä Magdaléna, či predstaviteľka najmladšej generácie emigrantka Silvia, sa neraz ocitnú v dramaticky vyhrotených situáciách. Celé rozprávanie je však akoby zahalené v akomsi opare neurčitosti – stalo sa, nestalo... Zreteľná je však nenaplnená túžba po rodine, po niekom blízkom.

    Je vlastne celkom prirodzené, že dej vrcholí v čase vianočnom, čase plnenia snov a rozprávok, ktoré dávajú človeku nádej. Nuž a tá by nikdy nemala chýbať v čítaní pre ženy, ktoré, či si to pripustíme alebo nie, spĺňa dnes aj istú psychoterapeutickú úlohu.

    Takže Pohľad do zrkadla môže byť nielen milým knižným darčekom pod vianočný stromček, ale bez ohľadu na ročné obdobie príjemným oddychovým čítaním pre milovníčky tohto žánru.
     
    Elena Ťapajová