Stratený syn Slovenska Franz Liszt

  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2004/18
  • Autor recenzie

    Lýdia Čelková
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Abstrakt

    Miroslav Demko

    Stratený syn Slovenska František Liszt

    Bratislava, Slovenská biologická spoločnosť 2004

  • Text

    Neznámy Liszt

    Miroslav Demko

    Stratený syn Slovenska František Liszt

    Bratislava, Slovenská biologická spoločnosť 2004

    Medzi desiatimi najpozoruhodnejšími knihami z produkcie roku 2003 sa podľa výberu Oxfordskej univerzity objavila i kniha Franz Liszt compositeur Slovaque z pera slovenského historika a hudobného vedca i skladateľa Miroslava Demka, ktorý už dlhší čas žije vo Švajčiarsku. Text knihy autor zároveň sprístupnil aj na internete (www.agedhomme.com) a skrátená verzia práce vyšla vlani i v slovenčine pod názvom Konečne Franz  Liszt prijatý svojou domovinou. V polovici tohto roku vydal autor opäť v slovenčine knihu Stratený syn Slovenska František Liszt, ktorá prvýkrát našej čitateľskej verejnosti predstavuje hudobného virtuóza a skladateľa Franza Liszta ako Slováka a reaguje najmä na mnohé, doteraz nezodpovedané otázky zo života a diela umelca.

    Miroslav Demko, ktorý pôsobí ako vysokoškolský pedagóg vo Švajčiarsku a Francúzsku, mal možnosť zoznámiť sa s historickými dokumentmi a literárnymi prameňmi v európskych knižniciach a archívoch. Vychádzal zo znalosti slovenských prameňov, doplnil ich o analýzu najmä dodnes neznámych (neraz aj utajovaných) francúzskych, nemeckých a vatikánskych prameňov. Demkova kniha nie je systematicky usporiadaným životopisom, ale sleduje umelcovu životnú cestu, jeho zápasy a zohľadňuje nosné základy pochopenia jeho identity. Autor nenačrtol len portrét známeho klavírneho virtuóza, skladateľa a dirigenta, ale aj spisovateľa, politika, intelektuála.

    Hoci o Lisztovi a jeho tvorbe vyšli vo svete stovky titulov, Demkovo bádateľské úsilie prinieslo viaceré nové či zanedbávané aspekty umelcovho hudobného diela a života. Napríklad dokumenty o Lisztovom kladnom vzťahu k myšlienke slovanstva, čo potvrdzuje jeho aktívnou účasťou na cyrilometodských oslavách v Ríme, kde uviedli jeho skladbu Slavine slavno Slaveni na text srbského básnika Puciča. Autor nastolil a odkryl nové historické fakty, ktoré zaujmú. Výsledky vedeckého bádania umožnili M. Demkovi formulovať závažné závery o Lisztovej národnej identite i pôvode Františka Liszta, jeho dôslednom odmietaní veľkomaďarskej orientácie (vždy sa považoval za Uhra, t. j. príslušníka mnohonárodnostného štátu), ako aj odborné definovanie charakteristických slovenských čŕt a inšpirácií v umelcovej tvorbe.

    Text knihy dopĺňa viacero fotografií, kópií dokumentov, máp, titulných listov umelcových diel, portrétov  osobností, ukážok rukopisov, korešpondencie a vyše dvesto vysvetľujúcich poznámok, citácií, bohatý prehľad použitej literatúry, ktoré nezaprú vedecký prístup k spracovanej téme. Obrazové a textové prílohy obsahujú celý rad zaujímavých dokumentov, ako list vedúceho referenta Spoločnosti Franza Liszta a dirigenta jezuitského kostola prof. L. Schleichera. Píše v ňom o bezvýslednom úsilí obnoviť Lizstovu tradíciu v Bratislave (umelec mal k mestu mimoriadne vrúcny vzťah) a doslov k práci od renomovaného historika Ladislava Deáka.

    Stratený syn Slovenska František Liszt je nezvyčajným portrétom vynikajúceho hudobníka,  podľa autora bol jeho život: ,,až do posledného dychu v skutočnosti úchvatným dokumentom obrazu génia a intelektuála, ktorý spoza hraníc neporovnateľne, až presne, reagoval na politické ujarmenie Slovákov v Uhorsku“.

    Miroslav Demko svojou knihou prispel k posilneniu našej národnej identity  v dnešnej integrujúcej sa Európe. Treba privítať jeho zámery –  vydať knihu aj v maďarčine a pripraviť jej druhé rozšírené vydanie.

    Lýdia Čelková