Striptíz - Mirka Ábelová - Mladá a drzo úprimná

Mladá a drzo úprimná

  • Recenzované dielo

    Striptíz
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2011/18
  • Autor recenzie

    Maroš M.
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Bratislava, Ikar 2011

    Modelová situácia. Štandardný návštevník kníhkupectva zbadá knihu, na obálke ktorej je šarmantné mladé žieňa, drzo sediace na okraji výškovej budovy (obrátená rozhlasová pyramída). Do očí mu padne slovíčko Striptíz, a tak neodolá, knižku vezme, otvorí ju a prečíta si napríklad toto: „Nie, nebaví ma už diskutovať o intelektuálnych sračkách / Chcem sa baviť o mužoch(O mužoch a bežiacich pásoch). Dotyčný aj napriek tomu, že poéziu nečíta, je už jedným pazúrikom chytený. Básnický debut Mirky Ábelovej je totiž nezvyčajný prinajmenšom z dvoch dôvodov. Prvým je fakt, že knihu vydalo silné vydavateľstvo, ktoré si spájame skôr s bestsellermi Daniely Steelovej, prípadne mamky Harryho Pottera Rowlingovej, ako s básnickou prvotinou 27-ročnej rozhnevanej mladej dámy. Druhá nezvyčajnosť tkvie v tom, že Ábelovej básne majú pod pláštikom občas gestickej „beatnickej provokácie“ poctivé poetické jadro.

    Zbierka ponúka 65 básní a aj napriek tomu, že nie je formálne členená na časti, autorka zvolila premyslený dramaturgický oblúk. Pokiaľ prvá polovica knihy je takpovediac „citovou mapou“ dnešnej mladej ženy uvzato hľadajúcej pevný bod vzťahu, v druhej časti sú zaradené básne ukotvené v privátnom svete blízkych ľudí, obľúbených prostredí a osobných postojov.

    Doslov ku knihe napísal Andrijan Turan, jeden z predstaviteľov tak trochu mýtickej Barbarskej generácie. A hneď v prvej vete hádže na stôl srdcové eso: „Keď som si prečítal knihu básní Mirky Ábelovej, chcelo sa mi zvolať: Aha, zrodil sa ďalší bratislavský barbar, básnik mesta, a ešte aj v sukni!

    No bolo by prílišným zjednodušením umiestňovať autorku do básnickej krajiny, ktorú kedysi mapovali autori, ako Kamil Zbruž, spomínaný Andrijan Turan, Janko Litvák či (a najmä) Ivan Kolenič. Iste, v tvorbe Mirky Ábelovej nájdeme provokatívnu otvorenosť v intímnej sfére, útočné poukazovanie na pokryteckosť spoločnosti a sebavedomé narábanie s reáliami „veľkomestských básnikov“. Avšak autorka sa o hodný kus posunula od čias, keď na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia vychádzali zbierky spomínaných autorov. Paradoxne ten posun spočíva v návratoch k pôvodným zdrojom modernej poetiky, od beatnikov cez Sylviu Plathovú až po kontroverzného Charlesa Bukowského. Rozmenené na drobné, autorka je oproti „barbarom“ priamočiarejšia, nepreháňa to so zbytočne prešpekulovanými metaforami, nesnaží sa ohúriť čitateľa intelektuálnymi exhibíciami.

    Samozrejme, že v zbierke nájdeme slová, ktoré sa zvyčajne v živých médiách nahradzujú pípnutím. Osobne mi neprekážajú, no na druhej strane mi ani nejako zvlášť neznásobujú účinok básne. Verím však, že nepripraveného čitateľa môžu tieto „telesnosti“ mierne šokovať, ale to v dnešnej informačne presýtenej dobe nie je na škodu. Skrátka, Striptíz Mirky Ábelovej môže zohrať zaujímavú úlohu v renesancii už takmer do depozitu literatúry odsunutej poézie. A okrem toho sú to kvalitné básne...

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013