Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
HORÚCE LINKY
Taľafatky plus
-
Recenzované dielo
Taľafatky plus -
Zaradené v periodiku
Knižná revue 2004/18 -
Autor recenzie
Radoslav Matejov
Zobraziť všetky recenzie autora -
Text
Reč v plusoch aj mínusoch
Ladislav Šimon: Taľafatky plus
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2003
Farebne a tvarovo príjemná obálka a vynaliezavá grafika, to sú prvky, ktoré o tejto knihe hovoria na prvý pohľad, no zároveň nie sú len jej povrchom, ale funkčne spolupracujú s textom: odzrkadľujú jeho atmosféru, rôznorodosť i členitosť. Súhrou grafiky s textom sa podarilo vyznačiť v dvanástich celkoch pestrých žánrových foriem istú jednotiacu líniu: ak je grafika vynaliezavá a nadľahčená, potom je text hravý a humorný. Pri koncipovaní knihy to bolo, samozrejme, opačne a aj preto možno povedať, že Šimonove aforizmy, recesistické, osobné, ľúbostné a iné básne, kaligramy, črty, úvahy, glosy, spomienky a poviedky síce vytvárajú divokú kombináciu, tiež však prezrádzajú hĺbku jednoduchosti prameniacej v ľudskej skúsenosti a v skúsenosti s tvorbou. Zrejme rozmernosť oboch skúseností daná vekom Ladislava Šimona (nar. 1938) ich predurčila na umelecké spracovanie. A obe dokážu osloviť, sú námetovou konštantou, z ktorej si autor vyberá témy pre jednotlivé vstupy priam rytmicky rozdelené do častí so striedavým radením poézie a prózy. Kým v poézii prevláda irónia, satira i absurdita, v próze nájdeme viac jemnejšieho humoru, nostalgie i filozofujúci podtón. Širší výpovedný priestor – od intímnych po celospoločenské témy – tak získava formálnu variabilitu a čitateľ možnosť skladať mozaiku autorských myšlienok a nápadov.
V lyrike je Šimon blízky knižkám Tomáša Janovica, sčasti Milana Lechana, v próze stručnej epike Jána Lenča. Zdá sa, že sám stavia najmä na spontánnosti, nenásilnej a nevtieravej pointe, významovú dynamiku dosahuje využívaním paradoxu a nedopovedaného. Rozkošná je príhoda s dobráckym učiteľom K., ktorý v Prahe nakúpi plnú tašku nanukov pre kolegyne zo Slovenska a pred dlhou cestou domov ide ešte so žiakmi do kina. Vydarené je aj toto štvorveršie: „Chodiť do školy, / a nevedieť nič – / to je umenie. / Čo je potom gýč?” (s. 76) a ďalšie kúsky, kde Šimon zbytočne neštylizuje, nekombinuje a neintelektualizuje a nechá voľný spád fabulačným a inšpiratívnym momentom. V nich sa naozaj prejavuje Šimonova literárna sila a s ich vedomím sa potom ľahšie prehliadajú aj trápnosti a vakáty. Mínusy knižky Taľafatky plus ešte intenzívnejšie ustúpia, ak ju nebudeme pasovať do nejakých literárno-estetických hodnotových pásiem, ale prijmeme ju ako oddychové čítanie, prípadne ako výzvu pre čitateľské zdieľanie „reči” dvoch skúseností.
Radoslav Matejov
Podujatia LIC
Archívy priestorov
Mila Haugová
9.00Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920-1930
Michal Habaj
14.00Fiktívne rozhovory
Gabriela Rakúsová
10.00Slováci a Československá republika. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIII d
Kolektív autorov
12.00Stavebnosť básne
Ján Zambor
12.00Ema a Max. Rozprávka o psíkovi Gagarinovi
Jana Šajgalíková, Daniela Olejníková
10.00Pohyb k nehybnosti
Vladimír Petrík, Vladimír Barborík
16.00Žiť svoju báseň
Ján Štrasser, Ivan Štrpka
15.00The Bloody Sonnets
P. O. Hviezdoslav / Preklad John Minahane / Ilustrácie Dušan Kállay
10.00Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIIIc - Slováci a nástup socializmu
Kolektív autorov
13.00O sebe
Kornel Földvári
14.00Hlbiny bezpečia
Rút Lichnerová
12.00Slovenské dejiny II
Michal Bada
16.00Timrava vo výbere Dany Podrackej
Dana Podracká
8.00Osem vytrvalých
Ján Štrasser
10.00Povedz slovo čisté
Anton Baláž
12.00Dínom-Dánom
Tomáš Janovic
11.50Básnik v čase
Michal Habaj
8.00Pramene k dejinám Slovenska
Kolektív autorov
15.00literatúra bodka sk
Peter Balko, Peter Prokopec
11.00Autor a subjekt
Ľubica Schmarcová
8.00Ako si porozumieť s literatúrou
Zora Prušková
8.00