Tu žijú jeho sny

  • Recenzované dielo

    Energia kresby
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/03
  • Autor recenzie

    Lucia Miklošková
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Básnik Rudolf Fabry nazval Mikuláša Galandu básnikom v kresbe. Podobne umelcove diela videl aj teoretik Karol Vaculík. Jeho rukopis nazval rečou básnika, ktorá málom dosahuje veľa. K básňam napokon referoval aj sám Galanda, keď svoje diela opísal ako básne vo farebných krištáľoch.
     
    Vydanie veľkorysej knižnej publikácie o Mikulášovi Galandovi v réžii regionálnej galérie je na Slovensku mimoriadnym počinom a viac než zriedkavou udalosťou(!). To, že iniciatíva vydania publikácie vyšla práve z prostredia menovanej inštitúcie, môžeme považovať za prirodzené a dobré. Galanda je rodákom z oblasti Turca a aj na jeho diele je založená významná časť stálej expozície martinskej galérie (Výtvarné umenie Turca 20. storočia). Táto inštitúcia roky vo svojich depozitoch ukrývala mnoho kresieb, ktoré (najmä pre ich citlivosť) doposiaľ nebola schopná sprístupniť verejnosti. Kresby predstavovali nezmapovanú časť Galandovho diela, nachádzali sa v starých kufríkoch, ktoré v dobrej vôli ochrániť výtvarnú pozostalosť umelca galérii venovala jeho manželka Mária Galandová – po tom, ako ju roky starostlivo opatrovala.
     
    Vzťahy kresieb a malieb
    Vydanie knihy nadväzuje na poslanie galérie a prehlbuje poznanie diela umelca. Autorkou odborného textu je historička umenia Zita Kostrová. Pani Kostrová sa odkazu Galandovho diela venovala niekoľko desaťročí, takže môžeme konštatovať, že kniha je vyústením jej úsilia a dopovedaním dlhoročného svedomitého výskumu. Cieľom publikácie bolo podľa jej úvodu mapovať médium kresby. Obrazová príloha obsahuje vyše dvesto reprodukcií diel z časového rámca rokov 1918 – 1938, teda od obdobia raných prác až po vrcholnú fázu tvorby autora, ktorú predčasne ukončila smrť. Popri kresbách je tu aj niekoľko malieb, s tým zámerom, aby čitateľ reflektoval vzťah medzi nimi.

    Galanda svoje záujmové témy dlho študoval a varioval. Často sa vracal k starším kresbám, ktoré prepisoval do maľby, inokedy kresby realizoval s myšlienkou, že neskôr budú prevedené do maľby (čo naznačuje napríklad uzatváranie kresieb rámom). Pre Galandu je jednoznačne kresba východiskové a ťažiskové médium. Bol majstrom elegantného abstrahovania skutočnosti do nezložitej formy. Prostredníctvom naoko jednoduchej línie Galanda dokázal vyjadriť plnosť objemu aj obsahu, citový alebo krízový moment, pohyb aj farebnosť. Za všetkou touto eleganciou bola mysliteľská povaha autora. Je zrejmé, že mnohé kresby by neskôr našli odpoveď (respektíve novú otázku) v maľbe.

    Kniha obsahuje tiež reprodukcie Súkromných listov, textov napísaných v spolupráci s osobným priateľom, spolužiakom z pražských štúdií, a v tom čase kolegom zo ŠUR-ky Ľudovítom Fullom. Tento literárnoteoretický (na svoje obdobie revolučný) počin býva neraz označovaný ako manifest. Ak čitateľa obťažujú texty teoretikov, zdajú sa mu zdĺhavé a ťažkopádne, alebo im neverí – akože prekrúcajú autentický jazyk umenia do umelých termínov –, potom reprodukované listy nahrádzajú sekundárny výklad a sprostredkúvajú vlastné myšlienky umelcov, ako oni sami formulovali ciele umenia.
     
    Nedotiahnutý pokus o reprezentatívnosť
    Mikuláš Galanda je autorom, o ktorom jestvuje biografická literatúra. Na jednej z takýchto kníh sa podieľala práve Zita Kostrová (Mikuláš Galanda 1895 – 1938, Pallas 2001), ktorá je aj autorkou niekoľkých katalógov o Galandovom diele. Ďalšia monografia, precízne mapujúca dielo autora, pochádza od Karola Vaculíka (Mikuláš Galanda, Tatran 1983). Ak by sme knihe Energia kresby chceli vytknúť nedostatok odborného textu, ktorý by čitateľa podrobnejšie oboznámil s vývojom línie Galandovej kresby, nemusíme tak urobiť, ak svoju pozornosť nasmerujeme k už jestvujúcim prácam autorky textu.

    Podobne to napokon robí aj samotná publikácia. Kniha je pretkaná úryvkami z textov o Galandovom diele. Aj keď stratégia citátov je relevantná, na zaujímavosti jej uberá grafická úprava. Nedokonalé grafické prevedenie celkovo knihe uberá na kvalite. Krása Galandových kresieb poskytovala bázu pre to, aby sa kniha zaradila medzi najkrajšie tituly minulého roku. Publikácia mohla byť výkladnou skriňou Turčianskej galérie a slovenské výtvarné umenie reprezentovať aj v zahraničí. Bohužiaľ, táto myšlienka nebola rozvinutá dostatočne precízne (publikácia je jednojazyčná). Navyše, niekoľko reprodukcií je zobrazených v zlom rozlíšení a kresby sa chvejú v pixeloch. Problematické môže byť aj usporiadanie textu (kerning).

    Čo dielo svetovej úrovne posúva do spleti problémov regionálnej politiky inštitúcie naznačuje fakt, že kniha začína príhovorom predsedu samosprávneho žilinského kraja. Je zrejmé, že ide o politický marketing, barter za finančný príspevok k vydaniu knihy. Dovolím si tvrdiť, že takéto príspevky by mali byť samozrejmé a bez odmien – navyše keď je galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti žilinskej samosprávy.
     
    Lucia Miklošková