Už nám nepovie, aké bude počasie

  • Recenzované dielo

    Rosnička
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/01
  • Autor recenzie

    Jakub Pokorný
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Veľké očakávania predchádzajú sklamaniam. Autor František Kozmon uspel s detektívkou Potkan. Tá sa presadila vďaka atraktívnej príbehovej rovine s ambicióznym policajným vyšetrovateľom Marekom Wolfom. Rosnička je iba voľným pokračovaním, nie je preto nutné čítať aj prvý diel. Spisovateľ posúva dej do zahraničia. Konkrétne do Chorvátska, kde nás zoznamuje s tamojším policajným prostredím a v prvej polovici románu nám ukazuje, ako tam funguje právny systém. Autor rozpráva o podsvetí a nekompetentnosti úradov.

    V Chorvátsku nájdu mŕtvolu ženy Niny Hanákovej – novej priateľky Mareka Wolfa. Podozrivým z vraždy je on sám. Dobrý policajt, ktorý bol v predchádzajúcej knihe kladným hrdinom. Nasleduje šialený kolotoč udalostí, v ktorom ide o jediné – zistiť pravdu (ako to už býva). Okrem chorvátskych policajných zložiek posiela svojich ľudí na miesto činu aj Slovensko. Psychologičku Denisu Krajčírovú, hovorkyňu Petru Sivákovú a právnika Martina Cingálka. Ich úlohou je zistiť, čo sa stalo a dohliadať na vyšetrovanie.

    Prvá polovica knihy sa teda odohráva v Chorvátsku. Je zaujímavá reáliami, jazykom (autor používa v rozhovoroch aj chorvátčinu) a zvyklosťami. Menej nápaditá je samotná stavba rozprávania. Navyše vystupovanie slovenského tímu je veľmi nereálne, rovnako ako nezodpovedné konanie domácich policajtov. Postupne sa stretávame aj s miestnym podsvetím, v rámci čoho čitateľa prekvapí syn mafiána. Na scéne sa postupne objavuje čoraz viac postáv a začína byť zložitejšie sa v tom všetkom vyznať. Samotné vyústenie konfliktov je príjemné, obzvlášť poteší neskorší presun na Slovensko. Tam už sa autor cíti lepšie – od tohto bodu príbeh nemá chybu. Čitateľa chytí a až do konca ho nepustí.

    Dostávame sa na miesta, spojené so všetkými, ktorí sú podozriví z vraždy, a aj vďaka retrospektíve zisťujeme, ako žila samotná obeť Nina, čím sa okrem moderovania počasia živila, kto bol pre ňu nebezpečný, a tak podobne. Zakomponovaný je tu aj prvok modernej doby – Nina si pod pseudonymom písala blog o jej druhej práci. Prostredníctvom možných páchateľov mimovoľne vyšetrujeme aj menej závažné zločiny, ktoré vôbec nesúvisia so samotnou vraždou. Je to ale uveriteľné – ako sám život, kde nič nie je iba čierne a biele.

    Talentovaný autor nezaprel svoje znalosti. Nadmieru ukazuje aj svoju jazykovú zdatnosť a bohatú slovnú zásobu. Čitateľ sa ani raz nepozastaví nad neuveriteľnosťou dialógov. Problémom nie je ani (ne)vtiahnutie do zážitku. Nie sú prítomné rušivé elementy – žiadne nezrozumiteľné súvetia, ani opakovanie sa rovnakých slov. Skutočný pôžitok.

    Rosnička je ďalším pozitívnym prírastkom do slovenskej literatúry. Do knižníc si môžete zaradiť ďalší poklad. Takže náznak sklamania v úvode recenzie bol mätúci – sklamanie sa nekoná. Kniha má svoje muchy, tie sú však plne rehabilitované v druhej polovici. Stačí prižmúriť oči nad možno trochu príliš košatou dejovou rovinou a budete si užívať napínavý príbeh. Trúfam si povedať, že by kniha mohla uspieť aj vo filmovom prevedení na plátnach kín.
     
    Jakub Pokorný