Veľmi znepokojujúci príbeh

  • Recenzované dielo

    Lesní ľudia
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/06
  • Autor recenzie

    Ivana Hricová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Príbeh románu Lesní ľudia je postavený na základe autentických udalostí zo života laureáta Nobelovej ceny Daniela Carltona Gajduseka, popredného vedca a virológa, objaviteľa podstaty neurologickej choroby kuru (spôsobovanej kanibalizmom a vtieraním mozgového tkaniva do rán), obvineného zo znásilnenia niekoľkých adoptovaných chlapcov, ktorých si osvojil spolu s ďalšími deťmi, pochádzajúcimi z Mikronézie.

    Tlačová správa o obvineniach a následnom odsúdení uznávaného a renomovaného vedca za zneužívanie detí je uvítaním do Lesných ľudí Hany Yanagihary.

    Netradičný, no efektný úvod je zárukou toho, že čitateľ sa ocitol na ceste za naozaj znepokojivým zážitkom. Ďalšou zvláštnosťou je postava rozprávača Ronalda Kuboderu, asistenta a spolupracovníka hlavného (anti)hrdinu Nortona Perinu, ktorý sa podujal podať pravdivý obraz o svojom zbožňovanom idole a jeho prínose k ľudskému poznaniu.

    Na úvodných stránkach románu sa autorka venuje spomienkam mladého Perinu na detstvo, ktoré prežil s rodinou v americkom Lindone. Miestami sa môže stať, že čitateľ o rozprávanie Nortona Perinu stratí záujem, pretože sa zamotáva vo svojom vnútornom svete a nahliadaní na život, ktoré považuje za jedinečné. Od počiatku je jasné, že protagonista je egoistický odľud, ak nie priamo sociopat. Spomína na matku, krehkú a očividne psychicky labilnú osobu, vďaka ktorej pravdepodobne neskôr nadobudne dešpekt voči ženskému pohlaviu. O jeho predispozícii k manipulácii svedčia aj vlastné slová o tom, ako spolu s bratom matku trápili a ako ich opájal pocit moci nad jej emóciami a strachom.

    Norton Perina sa prezentuje ako cieľavedomý vedec, ochotný pre dosiahnutie svojho cieľa priniesť akékoľvek obete, dokáže pretrpieť výsmech a opovrhovanie kolegov, no zároveň dobre využíva vlastnú vypočítavosť, aby nakoniec dosiahol vytýčený cieľ.

    Vďaka tejto vlastnosti a aj poriadnej dávke šťastia sa Norton zúčastní expedície na mikronézske ostrovy za účelom potvrdenia pravosti mýtu o nesmrteľných ľuďoch. Tu poznáva Paula Tallenta, antropológa, ktorý je pre Nortona zjavením, keďže ho ako jediného uznáva a obdivuje. Ten do Nortonovho srdca zasadí semienko pochybností o fungovaní sveta a dôležitosti vlastného ega.

    Pozeráme sa na postupný úpadok, ktorý prináša Perinov objav, že sa U'ivanci vďaka mäsu z posvätnej korytnačky môžu dožiť fenomenálne vysokého veku, a s ním súvisiaci vstup ďalších a ďalších dobrodruhov hľadajúcich tento grál života. Hoci sila výčitiek nie je zanedbateľná, Perina sa sám pred sebou dokáže ospravedlniť a útoky na svoju osobu vníma ako cielenú propagandu z tábora jeho oponentov.
    Čitateľov názor môže obmäkčiť/zjemniť Perinova filantropia v podobe mnohonásobnej adopcie detí, ktoré zachraňuje zo zdecimovaných ostrovov a z katastrofálnych podmienok, spôsobených inváziou na kedysi nepoškrvnené miesto.

    Napätie, ťahajúce sa naprieč celým románom, prudko vrcholí na niekoľkých posledných stranách a čitateľ tento stav víta ako vyústenie dlhodobo neznesiteľnej situácie, respektíve šialene dlho trvajúceho kŕču, a to aj napriek tomu, že od úplného počiatku pozná pravdu. Po preložení posledného listu románu nadobúda dojem, že aj jeho zneužili, že aj on sa stal obeťou nenásytnosti a túžby po moci.

    Zaujímavé je, že v rámci online čitateľskej sféry viac dominuje druhá autorkina kniha A Little Life (2015) (práve vychádza v českom nakladateľstve Odeon), ktorá opäť šokuje hrubosťou/surovosťou témy zneužívania a utrpenia. Z pera Hany Yanagihary vychádzajú veľmi ťažké prózy. Preto asi na seba dokáže strhnúť toľko pozornosti, a preto vyvoláva množstvo rozporuplných názorov. Úlohou literatúry však nie je len prinášať potešenie, ale aj podnecovať v ľuďoch emócie či primäť ich zamyslieť sa nad statusom quo.
     
    Ivana Hricová