Literárne informačné centrum
Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
Tip: Začnite písať Priezvisko autora alebo Názov diela.
HORÚCE LINKY
Z denníkov intelektuála
-
Recenzované dielo
Deň za dňom samota -
Zaradené v periodiku
Knižná revue 2017/01 -
Autor recenzie
Ivan Stodola
Zobraziť všetky recenzie autora -
Text
Vydavateľstvo Marenčin PT prinieslo na trh už viacero memoárov, ktorým sa podarilo zarezonovať. Spomeňme aspoň Žo Langerovú, Jána Roznera či Pavla Branka. Aktuálnou novinkou sú tentoraz denníky významného slovenského estetika, historika umenia a filozofa Mariana Várossa (1923 – 1988) pod názvom Deň za dňom samota. Mimoriadne činorodý absolvent Filozofickej fakulty UK získal ďalšie vzdelanie v Paríži a Londýne. Spočiatku sa venoval psychológii, filozofii a axiológii. Po roku 1948 sa ťažisko jeho tvorby presunulo k vedám o umení. Stal sa členom akadémie vied, prednášal na univerzite, podnikol množstvo zahraničných ciest. Z jeho bohatej tvorby spomeňme aspoň syntetickú prácu Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945, monografie venované postavám ako Alexy, Benka, Fulla, Mallý. Poďme sa pozrieť na jeho denníky, ktoré zachytávajú obdobie medzi rokmi 1953 až 1988.
Počas takého dlhého a pestrého obdobia dochádza k zmenám z hľadiska rozsahu i obsahu. Zápisy z päťdesiatych rokov sú skromné a neosobné. V čase, keď bola znalosť cudzích jazykov podozrivá a štúdium v zahraničí priam dôkazom špionážnej činnosti, si musel dávať aj Váross veľký pozor, aby neskončil na lavici obžalovaných: „Boli to roky života človeka neslobodného, strachujúceho sa o holú existenciu, roky výsluchov, o ktorých som sa bál zdôveriť aj vlastnému denníku.“ Pod tlakom doby urobil viacero ideových obratov, s ktorými sa však neskôr kriticky vyrovnáva.
Šesťdesiate roky boli vrcholom Várossovej akademickej tvorby. Zrejme tento fakt spolu so skôr realistickým než idealistickým pohľadom na obrodný proces tiež zapríčinili malú hustotu zápisov. Váross však prináša cenné svedectvá a postrehy z mnohých zahraničných ciest spoza západnej i východnej strany železnej opony. Okupácia Československa ho zastihla vo Švédsku. Priznáva, že keby nebolo synov – nevrátil by sa.
Normalizácia znamenala pre Várossa vylúčenie zo všetkých jeho akademických postov. Hlavným dôvodom bol jeden z jeho článkov publikovaných počas Pražskej jari, v ktorom použil výraz „triedny rasizmus“. Chápal ho ako fetišistické zdôrazňovanie triednosti, ktoré sa aj po Víťaznom februári používalo na „umelé živenie spoločenskej nenávisti a závisti“, prehlušujúce morálku a všeľudské univerzalistické hodnoty. Pojem natoľko zarezonoval medzi novými mocipánmi, že sa stal priam prvou asociáciou pri spomenutí Várossovho mena. A to aj u ľudí, ktorí jeho pôvodný text nikdy nečítali. Stovky štúdií a článkov doma i v zahraničí, hodnotné monografie – všetko pod ťarchou jedného textu akoby úplne zaniklo. Váross sa stretáva s mnohými protivenstvami, popisuje atmosféru v spoločnosti: „Denne sa odohráva lámanie v kolese. Rovní sa krivia a kriví sa vyťahujú, ako keby boli rovní. Nastáva vláda priemeru a podpriemeru.“ Pracovné uplatnenie našiel v SNG. Síce pod úrovňou jeho schopností a kvalifikácie, avšak aspoň v kontakte s milovaným umením. Venoval sa spolupráci s regionálnymi galériami, písal heslá do encyklopédií a slovníkov. Najviac denníkových zápisov pochádza práve z tohto obdobia, pričom autorovi plnili aj terapeutickú funkciu. Pomáhali mu „zabrániť pretlakom vznikajúcim ako produkt konfliktov s dobou a spoločenskou skutočnosťou“. Vylúčenie z akademickej obce, podobné osudy a túžba po intelektuálnej realizácii ho priviedli ku kontaktom s disidentmi, za ktoré si vyslúžil mnohé nepríjemné pozvania do sídla ŠtB na vtedajšej Februárke. Pádu režimu, ktorý mu mohol priniesť aspoň čiastočné zadosťučinenie, sa Váross nedožil.
Kniha ponúka mnohé vrstvy čítania v závislosti od záujmu a poznatkov čitateľa. Možno ju čítať ako výpoveď o živote a vnútornom prežívaní autora. Znalci slovenského umenia dvadsiateho storočia si prídu na svoje vďaka osobným postrehom o jeho mnohých predstaviteľoch, ktorých sa v knihe objavujú stovky. Spomeňme aspoň tých, ktorí sa vyskytujú najčastejšie: Martin Benka, Vincent Hložník, Albert Marenčin, Alexander Matuška, Koloman Sokol, Dominik Tatarka. A, samozrejme, manželka a filozofka Elena Várossová. Deň za dňom samota sa dá sa čítať aj ako autentické svedectvo slovenského dvadsiateho storočia. Vydanie Várossových denníkov treba privítať a veriť, že si nájdu vďačných čitateľov, ktorí ocenia ich prínos.
Ivan Stodola
Podujatia LIC
-
Michal Habaj na Prešovskej univerzite
(26. 02. 2019)
-
Pohyb k nehybnosti: výstava a beseda
(07. 03. 2019)
Archívy priestorov
Mila Haugová
9.00Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920-1930
Michal Habaj
14.00Fiktívne rozhovory
Gabriela Rakúsová
10.00Slováci a Československá republika. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIII d
Kolektív autorov
12.00Stavebnosť básne
Ján Zambor
12.00Ema a Max. Rozprávka o psíkovi Gagarinovi
Jana Šajgalíková, Daniela Olejníková
10.00Pohyb k nehybnosti
Vladimír Petrík, Vladimír Barborík
16.00Žiť svoju báseň
Ján Štrasser, Ivan Štrpka
15.00The Bloody Sonnets
P. O. Hviezdoslav / Preklad John Minahane / Ilustrácie Dušan Kállay
10.00Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIIIc - Slováci a nástup socializmu
Kolektív autorov
13.00O sebe
Kornel Földvári
14.00Hlbiny bezpečia
Rút Lichnerová
12.00Slovenské dejiny II
Michal Bada
16.00Timrava vo výbere Dany Podrackej
Dana Podracká
8.00Osem vytrvalých
Ján Štrasser
10.00Povedz slovo čisté
Anton Baláž
12.00Dínom-Dánom
Tomáš Janovic
11.50Básnik v čase
Michal Habaj
8.00Pramene k dejinám Slovenska
Kolektív autorov
15.00literatúra bodka sk
Peter Balko, Peter Prokopec
11.00Autor a subjekt
Ľubica Schmarcová
8.00Ako si porozumieť s literatúrou
Zora Prušková
8.00