Záhrada príšer

  • Recenzované dielo

    Záhrady v Bomarze
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/11
  • Autor recenzie

    Veronika Košičiarová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Hella S. Haasse je významná holandská spisovateľka a esejistka. Za svojho života vydala takmer sedemdesiat literárnych diel. Slovenským čitateľom môže byť známa hlavne románom Nebezpečná známosť alebo daalenberské listy vydaným v roku 2001. Záhrady v Bomarze (pôvodne 1968) sú jej treťou knihou, ktorá vychádza v slovenskom preklade a považuje sa za jedno z najvýznamnejších diel povojnovej holandskej esejistiky.

    Kniha Záhrady v Bomarze dostala názov podľa bizarnej manieristickej záhrady zo 16. storočia, ktorá sa nachádza v zalesnenom údolí asi dva kilometre od mestečka Bomarzo v talianskej provincii Viterbo. Už v dobe založenia sa preslávila fantastickými sochami, predstavujúcimi mýtické bytosti a rôzne strašidlá. Záhrada vznikla na objednávku vojvodu Pier Francesca Orsiniho, známeho aj ako Vicino, okolo roku 1550.

    Hella S. Haasse hneď na začiatku eseje priznáva, že ju bomarské záhrady fascinovali od momentu, keď ich uvidela na fotografiách v časopise. Túžba vidieť ich na vlastné oči sa stala jej malou životnou odyseou.

    Záhrady v Bomarze sú esejou, kultúrnohistorickou štúdiou a memoárom. Autorka sa vo svojom diele snaží zachytiť historicky čo najpresnejšie príbeh bomarských záhrad. Na malej ploche sa jej darí opísať turbulentnú taliansku politiku 16. storočia. Cez sumár histórie rodiny Orsino a skúmaním umeleckej poetiky tej doby sa Hella S. Haasse snaží nájsť vysvetlenie pre vznik parku v Bomarze. Popritom sa však neštíti popustiť uzdu fantázii.

    Knižku môžeme čítať aj ako dielo o fascinácii. Autorka na niektorých miestach odbočuje od výkladu historických udalostí k prehovorom o jej vzťahu k manieristickému parku. Spolu s autorkou spoznávame záhrady zo stránok časopisu cez históriu talianskej šľachty až po moment, kedy park uvidí prvýkrát na vlastné oči. Čitateľovi sa dostane podrobného opisu bujnej zelene obrastajúcej bizarné skulptúry, zoznámi sa s fantastickými tvarmi mýtických bytostí a nebude ukrátený ani o odbornú interpretáciu jednotlivých sôch.

    Paralelne s autorkiným osobným príbehom čitateľ sleduje nešťastný osud šľachtica Vicina Orsina. Jeho očami sa pozeráme na zákerné vzťahy medzi významnými talianskymi mocipánmi. Po živote plnom útrap a úskokov zo strany jeho rodiny sa po smrti manželky utiahol na zámok Bomarzo, kde zostal až do svojej smrti. Hella S. Haasse dospieva k názoru, že budovanie bomarských záhrad a prestavba zámku poslúžili Orsinimu ako terapia.

    Autorka nie je jediná, ktorú tento park fascinoval. Dozvieme sa, že Bomarzo poslúžilo ako inšpirácia maliarovi Salvadorovi Dalímu či spisovateľom Tassovi, Ariostovi či Petrarcovi a dlhému radu maliarov neskorších období. Orsiniove bomarské záhrady priťahovali pozornosť už od svojho vzniku. Od dedinčanov si vyslúžili prezývku Parco dei Mostri (Park príšer) a kolovali medzi nimi chýry o satanských rituáloch (čo bol, samozrejme, výmysel).

    Hella S. Haasse vkladá do rúk čitateľa útlu knižočku, ktorá nie je iba bohatá na informácie, ale je aj osobnou výpoveďou a príbehom fascinácie. Dielko je vhodné najmä pre milovníkov histórie a umenia či fanúšikov samotnej autorky. Bežný čitateľ však môže mať pocit prílišného zahltenia informáciami a na niektorých miestach text pôsobí suchopárne. Knihu treba čítať pozorne, inak sa v nej dá ľahko stratiť. Na druhej strane Hella S. Haasse ponúka cez tému bomarských záhrad trochu netradičný pohľad na taliansku šľachtu 16. storočia. Zároveň knižka sama vyzýva čitateľa k zamysleniu, či aj on sám nemá nejaké miesto, ktoré ho bezhranične fascinuje.
     
    Veronika Košičiarová