Jozef Girovský: Zubaté slnko

Zhovorčivé slnko

  • Recenzované dielo

    Zubaté slnko
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2002/04
  • Text

    Zhovorčivé slnko
    Jozef Girovský: Zubaté slnko
    Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2001
      Výber z tvorby zrelého autora sci-fi a fantasy známeho na Slovensku i v Čechách, ktorý získal päť literárnych cien, publikoval časopisecky a v zborníkoch, je postavený na tematickej a výrazovej variabilite, presnej výstavbe príbehu, pôsobivej atmosfére, priliehavej charakteristike postáv, jemnom humore a v nevšednej schopnosti hodnoverne priblížiť svety svojej fantázie čitateľovi prostredníctvom každodenného sveta našej skutočnosti.
      Koniec sveta nie je za rozprávkovými siedmimi horami, ale na Slovensku, v dedinke, kde zanikli pracovné miesta, rušia poslednú autobusovú linku a ostalo len šesť pobožných stareniek a dve deti. Poviedka Začiatočníci zobrazuje celkom novú tvár Slovenska, svet bryndzových halušiek v prieniku s internetom a so svetom farebných fantómov televíznej obrazovky, svet zadriemaného vidieka navštívený svetom veľkomestskej mafie. Obraz hackera na Honde a jeho prenasledovateľky na Yamahe sa v detskej pamäti nezmazateľne spája s obrazom slamenej šopy, s ktorou v závere symbolicky horí časť našej minulosti.
      Girovského postavy žijú, aj tie, čo nemajú predlohu v skutočnosti. (Dračica v poviedke Prispôsobujem sa.) Autor ukotvuje príbeh s rovnakou ľahkosťou v slovenskom prostredí ako vo fiktívnych časopriestoroch mýtického dávnoveku alebo imaginatívneho sveta rozprávky, dramatickým príbehom neraz vyjadruje súcit s utrpením citlivého človeka, ktorého bolia vlastné schopnosti (O štyroch divokých koňoch). Konflikt príbehu Rissa je založený na neschopnosti prostredia prijať výnimočného jednotlivca.
      Girovského zbierka zaujme spojením akčného deja s fantasticky ozvláštnenou atmosférou. Svojský svet inteligentných mačiek, žijúcich v symbióze s ľuďmi (Tarzana) súperí so surrealistickou imagináciou klasických príbehov Cordwainera Smitha. Mágia autorského výrazu v krehkom príbehu Ako prežiť jar vyrastá z mágie slova. Pocit zázračného nadväzuje na lyrický pôvab fantasy, ale Girovský dokáže povýšiť lyriku na filozofiu. Rým na meno Xerodik je jedna z najlepších poviedok slovenskej fantastiky, názorný dôkaz schopnosti fantastickej literatúry metaforou stvárniť aktuálnu súčasnosť – aj večné problémy a otázky človeka.
      Najlepší autori slovenskej fantastickej prózy môžu úspešne súperiť s populárnymi prekladmi zahraničnej fantastiky a prihovoriť sa nielen záujemcom o fantastickú literatúru, ale osloviť aj širšiu verejnosť.
    Ondrej Herec