Žiadna nostalgia za „socíkom“

  • Recenzované dielo

    Vila Klára
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/05
  • Autor recenzie

    Daniel Hevier ml.
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Učebnice dejepisu prinášajú informácie zo života panovníkov, politikov, vysokých hodnostárov, dobyvateľov či reformátorov a revolucionárov. Ich skutky však neovplyvnili len osudy národov, ale aj osobné peripetie bežných ľudí.

    Februárový prevrat v roku 1948 priniesol vlnu represií. Obyvatelia Československa prišli o svoje majetky, úspory, pôdu, aj o možnosť súkromne podnikať. Podnikatelia, ktorí na svoj úspech museli tvrdo pracovať, zrazu pocítili tvrdú ruku proletariátu. Jubilejná desiata kniha bývalého kriminalistického technika Fera Rajca je zúčtovaním s jednou z najväčších lúpeží v našich dejinách.

    Majiteľ zlatníctva Alex Reimann mal smelé plány. Chcel vybudovať úspešný podnik a rovnako, ako jeho brat Edmund, ktorý sa usídlil vo Viedni, chcel žiť pokojný rodinný život. Komunisti však jeho plány prekazili. Prišiel o zlatníctvo aj o rodinnú vilu a po smrti zapríčinenej autonehodou nedal režim pokoj ani jeho rodine. Políciu mátali vzácne šperky, ktoré sa za záhadných okolností stratili z konfiškovaného a zapečateného obchodu Alexandra Reimanna. Reimannovci sa zo dňa na deň zmenili na podradných občanov nižšej kategórie. „Nič netrvá naveky, ani komunisti dlho vládnuť nebudú,“ vraví jedna z postáv románu Vila Klára. Osud rodiny Reimannovcov zostal však poznačený až do konca ich života. Spisovateľ Fero Rajec rozohráva ich príbeh na základe informácií, ktoré načerpal z rozprávania svojho otca a mamy. Vo fiktívnych postavách knihy sa zhmotnila deštrukcia stoviek slovenských rodín. Pri čítaní si čitateľ nebude vybavovať nostalgiu za lacnými potravinami a dovolenkami pri Balatone, pochopí, ako to všetko v skutočnosti bolo.

    Naratívny spôsob, ktorý si Fero Rajec zvolil pri štruktúrovaní románu, dáva deju rýchly spád. Autor sa vyhýba dlhým podrobným opisom, namiesto toho pridáva ďalšie a ďalšie dialógy. Vnútorný hlas rozprávača je vďaka tomu stíšený alebo úplne zatlačený. Úsporné vyprofilovanie postáv nedovoľuje vytvoriť medzi nimi dostatočné napätie, mnohé javy sú vykreslené pomerne zjednodušene, miestami ide skôr o čiernobiele videnie sveta. Zaujímavé je však Rajcove nastavenie náhľadu z pozície troch generácií: dospievajúcej vnučky Alexandry, jej mamy Kláry a babičky Aurélie. Kladné vlastnosti hrdinov idú ruka v ruke s hľadaním diery v socialistickom systéme, ktorou je v tomto prípade najmä čierna ekonomika. Priblíženie takých javov, akými boli vymieňanie či zháňanie podpultového tovaru alebo vekslovanie môže byť veľmi prínosné najmä pre mladú generáciu, ktorá tieto veci nezažila a žije v časoch absolútneho dostatku všetkého, na čo si len človek spomenie.

    Posledná kapitola naznačuje zadosťučinenie obetiam v podobe reštitúcií, čo môže otvárať námet na ďalšiu knihu. Krádež storočia neznamenala iba ekonomický deficit, stáli za ňou aj stovky zničených rodín. Fero Rajec ich trápenie a konanie dokázal plasticky zobraziť v jednom príbehu.
     
    Daniel Hevier ml.