Zmeň svoj osud, ak môžeš

  • Recenzované dielo

    Hillbilly Elegy. Kronika rodiny a kultúry v kríze
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/02
  • Autor recenzie

    Daniel Hevier ml.
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Narastajúca frustrácia a hnev prináša so sebou nástup populizmu a extrémizmu. Čo je však hlavnou príčinou tohto zárodku, o tom vypovedá kniha, ktorej autor pochádza z rodiska podobných úvah.

    „Táto kniha sa nerodila ľahko, bola to jedna z najťažších skúseností v mojom živote, no napĺňalo ma to. Veľa som sa pritom naučil o svojej kultúre, štvrti či rodine, a všeličo, čo som zabudol, som si zopakoval,“ vraví v úvode J. D. Vance. Autor knihy vyrastal v „hrdzavom páse Ameriky“, v bývalom oceliarskom meste v štáte Ohio. Stal sa súčasťou miliónovej skupiny bielych Američanov robotníckej triedy. Ešte ani nebol pokrstený a už mu „sudičky“ dali do vienka chudobu a neúplnú rodinu. Vraví, že jeho domov je jedna hŕbka nešťastia, a to aj napriek tomu, že generácie jeho predkov tvrdo pracovali, aby dokázali zmeniť osud svojim deťom, dať im šancu na lepší život. Vzápätí lamentuje: „očakávalo sa, že deti chytia príležitosť za pačesy. Nuž, nevyšlo to celkom podľa ich predstáv.“

    Toto nie je príbeh, ktorý by ospravedlňoval, hľadal výhovorky a alibi. Ide tvrdo do podstaty a pomenováva príčiny, ktoré stoja za devastujúcimi následkami. Áno, na začiatku bol impulz v podobe odchádzajúceho investora, ktorý spustil reťazovú reakciu. Nezamestnanosť prináša začarovaný kruh, „suterén amerických závislostí“, ako to nazýva sám autor – drogy, alkohol, násilie, ale aj nezdravé jedlo, prehnane veľa času stráveného pri televízii, bezcieľnosť a povaľačstvo. Sám to na vlastnej koži zažil v rozvrátenej rodine. Zvady a domáce násilie boli každodennou rutinou.

    Čitateľ sa najprv dozvedá o objektívnych príčinách, ktoré domáci obyvatelia v hladových vrchárskych častiach Ameriky nevedia ovplyvniť. Kritika však narastá so zničujúcim modelom správania, odpozorovaného z rodinného a susedského okolia. Americká nižšia trieda podľa neho míňa viac, než si môže dovoliť a autor poukazuje na ďalšiu dôležitú vec, keď tvrdí: „nemáte kontrolu nad vlastným životom, a tak obviňujete všetkých naokolo“. Sám spomína, že aj on takmer podľahol vlne hnevu a zatrpknutosti sužujúcej jeho priateľov, známych, spolužiakov zo strednej školy. Vtedy sa prstom ukazuje na rasu, náboženstvo, bohatstvo, nie na vlastnú lenivosť, nezodpovednosť, osobný komfort a nezáujem zlepšovať sa. Toto poznanie bolí a Vance dodáva, že bolestivá pravda je zakrývaná tým, že si ju musia obyvatelia tohto zabudnutého kútu priznať sami o sebe.

    J. D. Vance bol jednou nohou v bahne bielej mizérie. Mohol nadávať na demokratov, poberať sociálne dávky a do zblbnutia pozerať reality show, a pritom sa napchávať fastfoodom. Namiesto toho sa vybral zmeniť svoj osud. Sebadisciplínu našiel v armáde, na vysokej škole, ale aj v manželstve. Nesmierne dôležitou súčasťou jeho života boli starí rodičia, ktorí ho neustále pobádali, aby nemárnil svoj čas. Oni sami odišli, aby našli podmienky pre lepší život, ale nečakali naň pasívne, tvrdo na sebe pracovali. Vance pochopil, že sa musí odpútať od svojej matky narkomanky, od ovzdušia rozkladu.

    Úroveň migrácie je podľa autora symptómom novej hospodárskej reality, sprevádzaným negatívnym javom narastajúcej rezidenčnej segregácie obyvateľstva. V človeku, zatvorenom pred svetom a uzatvorenom do svojho vnútra, narastajú hnev a frustrácia, ktoré sa menia na vzdor. Nie voči svojej situácii, ale voči svetu. Pritom existujú mechanizmy, ako to zmeniť – autor na konkrétnych príkladoch píše o výhodách študentských pôžičiek, sociálnych štipendiách, pracovných stážach, atď.. Mohlo by sa zdať, že hlavnou motiváciou J. D. Vancea (ktorý si prešiel chudobou až k šéfovaniu prestížnej firmy v Silicon Valley) pre napísanie tejto knihy je fakt, že sa mu ponúkal silný námet. Primárny dôvod je však silnejší: „Chcem, aby sa ľudia dozvedeli, aké to je takmer zlomiť nad sebou palicu a ako sa dá pozviechať.“

    Popri tomto „zviechaní sa“ sa autor naučil veľa o sebe a svojej rodine, o triednych rozdieloch v Amerike a pochopil, že medzi americkým snom a cestou za ním stojí prekážková dráha, ktorú nezdoláte za jeden deň: „Neverím na zjavenia ani na okamihy meniace život, lebo skutočná zmena si vyžaduje viac než len okamih. Videl som priveľa ľudí naplnených úprimnou túžbou po zmene, no keď zistili, aké je to ťažké, dali si rýchlo zájsť chuť,“ vraví autor tejto pozoruhodnej publikácie. Kniha Hillbilly Elegy má v sebe prvky motivačnej literatúry, dotýka sa sociálnych tém, o ktorých hovoril už J. D. Salinger, z istej časti sú to osobné pamäte aj rodinná kronika, tak trochu autoterapia, no najmä hlboké a osobné svedectvo mladého vrchára, ktorý zmenil svoj dopredu nalinkovaný osud.
     
    Daniel Hevier ml.